15.08.2017, 14:31

Málokto pozná všetky slovenské klenoty. Tieto patria do dedičstva UNESCO

Vedeli by ste vymenovať povedzme tri, či štyri slovenské pamiatky, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO?

Málokto pozná všetky slovenské klenoty. Tieto patria do dedičstva UNESCO
Zdroj: BUX

Možno by vám napadla Banská Štiavnica, Bardejov, možno drevené kostolíky, či Spišský hrad. Máme ich však oveľa viac a dokonca aj nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO, ako je fujara, hudba z Terchovej, gajdošská kultúra a bábkarstvo.

Zdroj: BUX

​Objavte skryté čaro nádherných slovenských pamiatok, navštívte miesta, ktoré sú raz a navždy spojené so slovenskou históriou, inšpirujte sa jedinečnými prírodnými krásami a zoznámte sa aj so slovenskými nehmotnými pamiatkami zo Zoznamu UNESCO.

Kniha vám okrem toho ponúkne tipy na výlety za nemenej krásnymi a zaujímavými pamiatkami, ktoré sa ešte len usilujú o zápis do Zoznamu UNESCO.

Sprievodca Slovenské klenoty UNESCO ponúka:

• veľa zaujímavostí o slovenských klenotoch UNESCO

• historické súvislosti

• turistické informácie

• nádherné farebné fotografie

Okrem spomínaný pamiatok zapísaných v zozname (Bardejov, Banská Štiavnica, drevené kostoly v Karpatoch, Levoča a dielo Majstra Pavla, pôvodné bukové lesy v Karpatoch, Slovenský kras, Vlkolínec...).

V knihe nájdete aj pamiatky na predbežnom zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ako sú Herľany, kostolík v Kopčanoch, Tokajská vinohradnícka oblasť, pamätník Chatama Sofera v Bratislave či Limes Romanus v Rusovciach.

V knihe nájdete aj historické rámčeky, ktoré dotvárajú celú mozaiku slovenských klenotov a zasadzujú ich do historického rámca. Napríklad krátka informácia o Turkoch na Slovensku: Stredná Európa – teda Uhorsko, Rakúsko, Čechy a Morava – zažívala začiatkom 16. storočia ťažké obdobie, ktoré sa nieslo v znamení expanzie Osmanov.

Zdroj: BUX

​Po tom, čo osmanskí sultáni obsadili Balkán, si začali robiť zálusk na ďalšie územie smerom na západ a za svoj cieľ si vybrali Viedeň. V roku 1526 sa pri maďarskom meste Moháč stretli vojská osmanského sultána Sülejmana I. a vojská Vladislava II. Jagelovského, kráľa českého, uhorského a chorvátskeho.

Bitka, ktorú Vladislav II. Jagelovský prehral a pri ktorej na úteku zomrel, otvorila osmanským Turkom cestu do Uhorska. Obsadili Budapešť a Dolné Uhorsko, teda dnešné Maďarsko.

Z uhorských nížin potom podnikali výpady na územie dnešného Slovenska. Tieto nájazdy zanechali v pamäti národa hlbokú stopu, o čom svedčí aj skutočnosť, že aj keď sa všetko odohralo pred takmer 500 rokmi, legendy o tureckom nebezpečenstve sú stále živé.

Zdroj: BUX

​Teda aspoň v knihách, rozprávkach a ich filmovom spracovaní. Z víťazstva tureckého vojska pri Moháči sa netešili iba Turci, ale zo „svojej“ porážky sa mohli radovať tiež Habsburgovci.

Smrťou Vladislava II. Jagelovského sa totiž uvoľnil český a uhorský trón a Ferdinand I. Habsburský sa stal následne uhorským aj českým kráľom. Tým sa Habsburgovci dostali medzi elitu európskych panovníkov a určovali osud Európy až do roku 1918.

Vyšlo v spolupráci s:

Zdroj: BUX

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.