10.08.2017, 09:18

Zvonky zvoňte na Zemi dozneli, ale v našich srdciach budú žiť naveky, spomína Hammel na Vargu

Kedysi spolu začínali v kapele Prúdy, neskôr tvorili prvý slovenský muzikál. Pavol Hammel si spomína na svojho celoživotného priateľa Mariána Vargu ako na výnimočného človeka s originálnym prístupom k hudbe aj k životu.

Počas jubilejného koncertu "70 rokov s Mariánom Vargom"  v apríli tohto roku.
Zdroj: TASR

Kedy ste sa prvýkrát stretli s Mariánom Vargom? 

Veľmi dávno, zhruba v roku 1966 alebo 1967. Do skupiny Prúdy sme vtedy hľadali klaviristu. Okamžite zapadol a jeho nápady a podnety prispeli výraznou mierou k formovaniu kapely. Autorský aj hráčsky prínos bol obrovský. 

Všetci priatelia a kolegovia na neho spomínajú ako na výnimočného a invenčného umelca. Bol taký od začiatku? 

Nepreháňajme to ale v Mariánovom prípade to bola skutočne pravda. Mal v sebe neotrlý prístup k hudbe. Podarilo sa mu posunúť rockovú muziku na úplne inú úroveň. Bol výnimočný na úrovni Československa a keby sme v tom čase žili na inej strane opony, určite by presiahol inú hudobnú dimenziu. 

Zdroj: Štefan Laktiš

ad

Ktorú pieseň alebo album Mariána Vargu považujete za jeho vrcholné dielo? 

Collegium musicum bola veľmi originálna a muzikantsky veľmi zaujímavá kapela. Z našej spolupráce by som určite vyzdvihol albumy Zelená pošta alebo Na druhom programe sna. Nesmiem zabudnúť na muzikál Cyrano z predmestia. Sú to diela, ktoré nepochybne patria do zlatého fondu slovenskej popovej hudby. 

Ako sa s nim spolupracovalo? 

Stretával som sa s Mariánom dlhé roky každý jedeň deň, neustále sme diskutovali, tvorili, neviem sa odosobniť a zhodnotiť to zvonka. Bol veľmi inteligentný, múdry, sčítaný. Väčšina ľudí ho pozná iba ako muzikanta, on bol však komplexný človek s názorom na celospoločenské dianie. Vedeli sme, že s jeho zdravotným stavom to je v posledných týždňoch a dňoch veľmi zlé. Keď v apríli oslavoval jubileum a robili sme na jeho počesť koncert, vedeli sme, že je v pokročilom štádiu ťažkej choroby. Jeho manželka Janka sa o neho príkladne starala až do posledných chvíľ. 

Prišli ste o dobrého priateľa a slovenská hudba stratila fenomenálneho muzikanta. Našťastie, zostáva nám po ňom rozsiahla hudobná pozostalosť. 

Presne tak. Kamarát Vlado Slivka mi napísal sústrastnú sms a v nej nás prirovnal k dvojici Lasica-Satinský. Ako autorská dvojica Varga-Hammel sme mu ich pripomínali. Prijal som si jeho slová za svoje a dúfam, že to nevyznie zle, ale to, čo sme vytvorili, zostáva nesmrteľné. Zvonky zvoňte tu na Zemi dozneli ale v našich srdciach by mali žiť naveky. 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.