Hoci ministerstvo financií po skrátenom pripomienkovom konaní pôvodnú verziu novely okresalo, dotknutí aktéri stále hovoria keď nie rovno o protiústavnosti, tak aspoň o nesystémovosti, nepremyslenosti či krátkodobosti schválených opatrení. Zmeny zákona by mali priniesť do napätého rozpočtu ďalšie tri miliardy korún, ministerstvo však tvrdí, že to nebolo jeho cieľom. Deklarovalo, že cieľom novely je zjednotenie podmienok podnikateľského prostredia. Nesystémové plátanie diery v rozpočte (ktoré ministerstvo odmieta) je však jedným z argumentov odporcov novej normy. Medzi nimi nájdeme účastníkov trhu, Národnú banku Slovenska, daniarov či účtovníkov. Tí tvrdia, že vláda chce v prvom rade zvýšiť svoje príjmi.
Nedostupnejšie úvery
Banky si po novom budú môcť znižovať daňový základ o nesplácané úvery nie hneď, ako je to teraz. Ide o tzv. opravné položky z úverov, ktorými si istia prípadné straty. Novela prináša len ich postupné zaraďovanie do balíka strát, prvých tridsať percent si budú môcť odpísať po roku od dátumu splatnosti pôžičky, po druhom roku ďalších dvadsať percent a až po treťom roku celých sto percent.
Práve v tom je aj dočasnosť tohto riešenia. Daňové príjmy štátu sa síce krátkodobo zvýšia (doteraz si banky opravné položky odpisovali naraz), keď sa však nabehne na systém v plnej miere, príjmy sa vrátia do normálu. Ministerstvo financií argumentovalo potrebou zladiť podmienky pre všetkých účastníkov trhu, pri centrálnou bankou licencovaných, regulovaných a kontrolovaných bankách je však rovnaké postavenie na trhu prinajmenšom otázne.
Rezervy na vyplácanie poistiek ako príjem
O niečo horšie je to pri poisťovniach. Postoj k zmenám v poisťovníctve vyjadrila Slovenská asociácia poisťovní, ktorá považuje novelu zákona za nešťastnú, vychádzajúcu z neúplnej vecnej analýzy poisťovacej činnosti. Nový zákon totiž zavádza zdaňovanie technických rezerv, ktorých vytváranie poisťovniam prikazuje zákon o poisťovníctve. Podľa Jozefíny Žákovej, generálnej riaditeľky Slovenskej asociácie poisťovní, ide o rezervy, ktorými poisťovne musia disponovať, aby mohli vyplácať poistné udalosti. Dobrým príkladom je povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel. Poisťovňa si vytvára rezervu, z ktorej v prípade nehody vyplatí odškodné. Dozor nad primeranou výškou týchto rezerv má Národná banka. Po novele musia poisťovne zvýšiť túto sumu o ďalších 19 percent, ktoré sa vyplatia štátu ako daň z príjmu. Podľa asociácie by sa to mohlo odraziť na výške poistného, v ktorom si poisťovne zohľadnia svoje ratsúce výdavky. Pritom treba pripomenúť, že tieto finančné prostriedky nie sú príjmom a ani vlastníctvom poisťovne (v prípade potreby sú totiž vyplatené klientom). Ako však Žáková upozorňuje, pravdepodobne ide iba o dočasnú nezrovnalosť, pretože Slovensko bude musieť v dohľadnom čase implementovať pripravovanú európsku smernicu Solvency II, ktorá takúto interpretáciu technických rezerv v poisťovníctve neumožňuje.
Opravné položky sa menia aj pre firmy
Novela sa dotkne aj veľkých spoločností, najmä tých, ktoré sú v zahraničných rukách. Tých sa týkajú zmeny uznávania úrokov pri úveroch medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami, ako aj v zaraďovaní opravných položiek do nákladov pri vytváraní daňového základu. Podobne ako banky si budú môcť zaradiť opravné položky až po určitom čase, t. j. dvadsať percent po prvom roku od splatnosti, päťdesiat percent po dvoch a sto percent po troch rokoch. Zákon taktiež limituje uznanie úrokov ako nákladov, pokiaľ je úver poskytovaný materskou spoločnosťou.
StoryEditor