Svetoví miliardári by podľa ministrov z krajín skupiny G20 mali platiť najmenej dvojpercentnú majetkovú daň. Návrh na spravodlivejší daňový systém, ktorý by priniesol 250 miliárd libier ročne navyše, podpísali Brazília, Nemecko, Španielsko a Juhoafrická republika.

Vybrané prostriedky by sa použili na boj proti chudobe, nerovnosti a klimatickej kríze. Píše o tom na svojom webe britský denník The Guardian. Daň by sa týkala asi 3000 ľudí.

"Je načase, aby sa medzinárodné spoločenstvo začalo vážne zaoberať riešením nerovností a financovaním globálnych verejných statkov," uvádzajú ministri v komentári. Peniaze sú podľa nich potrebné po ekonomických otrasoch spôsobených pandémiou, klimatickou krízou a vojenskými konfliktmi v Európe a na Blízkom východe.

Signatárske štáty vyzývajú ďalšie krajiny, aby sa k ich kampani pripojili. Tvrdia, že vybraná ročná suma by stačila na pokrytie odhadovaných nákladov na škody spôsobené všetkými extrémnymi poveternostnými javmi v minulom roku.

Francúzsky ekonóm Daniel Zucman teraz dopracováva technické detaily plánu, ktorý bude v júni opäť prerokúvať skupina G20. Tá združuje veľké svetové ekonomiky, a to ako vyspelé, tak rozvojové.

Francúzsko naznačilo, že daň z bohatstva podporuje. Brazíliu, ktorá teraz predsedá skupine G20, povzbudilo, že Spojené štáty síce nepodporili globálnu daň z bohatstva, ale nevystúpili proti nej.

"Miliardári majú najnižšiu efektívnu daňovú sadzbu zo všetkých sociálnych skupín. Aby ľudia s najvyššou schopnosťou platiť dane platili najmenej, to myslím nikto nepodporuje," hovorí Zucman.

Podľa organizácie Oxfam, ktorá bojuje proti chudobe, boom cien aktív za pandémie covidu-19 a po nej znamenal, že miliardári boli na konci minulého roka bohatší o 3,3 bilióna dolárov. To je oproti roku 2020 nárast o 34 percent. Štúdia Svetovej banky (SB) potom ukázala, že pandémia zastavila znižovanie chudoby.