Vyslovte ´Spiegelsaal´... a každý Trnavčan vás obdarí prívetivým úsmevom. Len ťažko by ste hľadali miestneho, ktorý by na tento svojrázny „záhradný domček“ nebol náležite hrdý. Zvlášť teraz, keď sa vďaka skupinke rodákov premenil na architektonický skvost, v ktorom si podáva ruku klasicizmus s 21. storočím. Jej pôvodnému vlastníkovi, ctihodnému pánovi Jozefovi Skoloničovi, sa iste ani len neprisnilo, že v jeho filagórii (teda záhradnom domčeku) bude raz kraľovať neopracovaný betónový strop a pospolitý ľud sa v ňom bude aj bez pozvánky schádzať nad pohárom piva či kávy.
Všetko však mohlo dopadnúť aj inak. Smutnejšie. Rotunda totiž desaťročia chátrala, nikto si nevedel predstaviť, ako využiť jej neveľký a atypický kruhový priestor. Našťastie, jedného dňa sa objavil na scéne Ľuboš Minarovič s priateľmi, ktorí sa rozhodli otvoriť ho verejnosti. V podobe kaviarne s barom.
Posadnutí flórou
Dovoľte však ešte bleskový návrat do 18. storočia. Je zaujímavé, že Spiegelsaal to mal nahnuté už pri samotnom vzniku. Pán Skolonič ho totiž postavil tak, že zasahoval až do verejnej cesty. Vďaka ostražitým susedom sa o tom dozvedelo aj mesto a vyslalo k nemu poverencov. S dostavbou napokon súhlasilo, musel však zaplatiť 20 zlatých.
Dodnes nie je známe, akému účelu filagória vlastne slúžila. Pravdepodobne však mala byť nositeľkou prestíže a postavenia jej majiteľa. Vtedajším trendom u mešťanov bolo totiž vytvárať rozsiahle záhrady s cudzokrajnými rastlinami a záhradnými altánkami.
Túto dobovú posadnutosť flórou Spiegelsaal odráža dodnes. A na slovenské pomery s nevídaným citom pre detail. Vďaka oceňovanému reštaurátorskému výskumu z roku 2012 si v hlavnej časti rotundy môžete vychutnať ilúziu, že popíjate drink uprostred dreveného atlánku obrasteného brečtanom. Navodí vám ju dokonale obnovená nástenná maľba, ktorá je, mimochodom, slovenským unikátom.
Súzvuk zrodený z kontrastu
To však samozrejme neznamená, že by v Spiegelsaale vládol len akýsi nostalgicko-romantický duch. Jeho genius loci zároveň slobodne dýcha súčasnosťou. Akonáhle totiž vlastníci zistili, že rozšírenie rotundy bude pre veľkorysú kaviareň nevyhnutné, zatúžili po dostavbe s moderným výrazom, ktorá by s pôvodnou stavbou kontrastovala. „Hoci si niektorí myslia opak, k pôvodnej budove dnes nemožno postaviť novostavbu, ktorá sa bude tváriť ako 200-ročná,“ komentuje Minarovič.
Symbióze starého a nového požehnali aj pamiatkari. Milan Kazimír z Krajského pamiatkového úradu Trnava vysvetľuje, že v prípade kvázi-historickej prístavby by zostala samotná rotunda menej dominantná a menej vnímaná. „Navyše by toto napodobňovanie mohlo spôsobiť omyl, že ide o súčasť pôvodnej stavby.“
Architekt Viktor Šabík, ktorý je autorom prístavby, sa v jej výsostne súčasnom vzhľade snažil zachytiť skutočnosť, že Spiegelsaal bol pôvodne záhradným pavilónom ponoreným v zeleni. Naprojektoval ju tak, aby sa v budúcnosti opäť stratila v záhrade: tento raz však vo vertikálnej. Inak povedané: postupne ju bude obrastať brečtan. Rotunda tak zostane dominantnou, ktorá bude podľa Šabíkových slov čitateľná zvonka aj vnútra. Práve preto vytvoril v prístavbe dva svetlíky.
Brusel aj Thonet
Vráťme sa však do interiéru, ktorého dizajn si vzal pod patronát rodený Trnavčan, architekt Martin Danák. Jeho dominantou je takmer 20-metrový drevený bar riešený v podobe dynamických vĺn so zrkadlovým pozadím. Tento vizuálne pôsobivý kúsok podľa Danáka opticky rozširuje inak pomerne úzky priestor kaviarne a tiež nadväzuje na podstatu pavilónu, ktorý v preklade znamená zrkadlová sieň. „Koncept vĺn sa zrodil v nadväznosti na fakt, že v minulosti sa na toto miesto chodilo tancovať,“ dopĺňa. „Teplé mäkké svetlo spolu so zrkadlami a drevom navyše dodáva interiéru komornú, miestami exkluzívnu atmosféru.“
Kým centrálna miestnosť je ladená v modernom duchu, ďalšie dve sa podarilo obnoviť v štýle 19., resp. začiatku 20. storočia. Tvorcovia tým pádom vniesli do interiéru ikonické kúsky legendárneho bruselského štýlu, ako aj firmy Thonet. História a súčasnosť si tak dávajú rande aj v samotnom interiéri.
StoryEditor