24.01.2016, 00:00

Diplomovka, ktorá pobláznila (nielen) Slovákov. Spoznajte AHA knihu v HN magazíne

Diplomovka, ktorá pobláznila (nielen) Slovákov. Spoznajte AHA knihu v HN magazíne

Kreatívna diplomovka sa prevtelila do knižky a ďaleko prerástla pôvodný zámer. Dnes je takmer vypredaný jej druhý náklad, získala niekoľko prestížnych ciena a v rámci výstavy EXPO 2015 reprezentovala Slovensko ako oficiálny dar. A v Zázrivej sa v týchto dňoch rodí jej nasledovníčka. HN magazínu o nej porozprával jej autor Tomáš Kompaník.

„Zdravím, slabšie vás počujem, lebo som tak trochu mimo civilizácie“. S týmito slovami sa ozval na druhom konci telefónu Tomáš Kompaník. Ako neskôr vysvitlo, mladý výtvarník a dizajnér si vychutnával oddych na chate v Zázrivej. Ale kým kamaráti si užívali silvestrovskú lyžovačku, on v počítači kreslil ľudové vzory. Z ktorých by malo vyjsť už druhé vydanie AHA knihy. Termín?

„Dal som si osobný cieľ, že do dvoch rokov by sa to mohlo zrealizovať,“ hovorí. To je však takmer jediné, čo je ochotný prezradiť. „Určite chcem, aby vyzerala inak, aby nešlo o pokračovanie prvej ale aby bola samostatnou jednotkou.“ Takže kým bude skúmať rôzne papiere a technologické postupy, ktorými ju ozvláštni, pozrime sa na dielo, ktoré to všetko odštartovalo.


 

S Istanbulom v rodnom liste
Jeho príbeh sa začal rodiť, paradoxne, v Istanbule, kde bol jeho autor na študijnom pobyte. Ak sa v duchu pýtate, prečo práve Turecko, ponúkame hneď odpoveď: „Priznám sa, že aj ja som túžil ísť do Anglicka či Holandska, no potom prišla príležitosť vycestovať do Turecka a ja som si uvedomil, že toto je jedinečná možnosť spoznať Istanbul z neturistickej stránky.

Povedal som si, že do Londýna môžem ísť kedykoľvek.“ I keď jedným dychom priznáva, že všetko spočiatku nebolo ružové. Najmä preto, že bol v triede jediný zahraničný študent a navyše (napriek ubezpečeniam o opaku) nikto z jeho spolužiakov nevedel po anglicky.
 


Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.


„Prvé dni som chodil po škole s tabletom a všetko riešil cez google translator, no asi po týždni mi pridelili tlmočníčku, ktorá mi všetko prekladala,“ smeje sa Tomáš Kompaník. Nakoniec však preňho Istanbul zostane „tým najfascinujúcejším miestom na svete. S milými ľuďmi, ktorí mi vždy boli nápomocní, skvelým jedlom a neskutočnou históriou a architektúrou.“

Kde je tá kniha? Nuž súvisí s dvoma poslednými spomínanými. Pretože práve cez ornamenty a kultúru sa Tomášovi darilo Turkom približovať pomerne neznámu krajinu v strede Európy. „Slovensko je výnimočné tým, že na malom území vzniklo v minulosti toľko techník vyšívania, ako nikde inde na svete.

Autor knihy AHA Tomáš Kompaník (vpravo) získal aj prestížnu cenu Red Dot Award.  Snímka: archív Tomáša Kompaníka

 

Aj výšivky môžu byť in
Keď sa vrátil domov, začal sa tým zaoberať bližšie. „Prišlo to postupne. Išlo o moju diplomovú prácu a ja som na začiatku vedel iba to, že chcem pracovať s tradičnými ľudovými motívmi,“ spomína. Pôvodne chcel mať omnoho širší záber vrátane drevorezby, keramiky, kraslíc a všeličoho iného. No známa, etnologička, mu to vyhovorila „Poradila mi, že ak sa nechcem zblázniť, aby som si vybral iba jednu časť a tej sa venoval hlbšie.“ Keďže mal najbližšie ku krojom, zvíťazila práve výšivka.

Z povinnosti - diplomovky - za postupne stala záľuba až vášeň. Dva roky chodil po múzeách a galériách, študoval jednotlivé techniky a ich históriu. „Bolo fascinujúce zisťovať, že na základe kroja ste vedeli rozlíšiť katolíkov a evanjelikov či vydatú a slobodnú ženu. No najviac ma očarilo, že takmer každá dedina si vytvorila svoj nezameniteľný štýl a vedeli ste určiť odkiaľ ten človek pochádza,“ vyznáva sa.

A bola to opäť žena, tentokrát konzultantka na vysokej škole v Zlíne, ktorá ho naviedla, aby sa s výšivkami hral a nebál sa ich rozbiť, modifikovať či hľadať nové kompozície. „Ja som mal zo začiatku voči nim veľký rešpekt, bál som nejako narušiť naše ľudové dedičstvo,“ priznáva Kompaník. Spomínaná dáma tiež prispela k tomu, že výsledok sa začal finalizovať do podoby knihy.

Kniha výšiviek môže byť aj moderná a originálna. Dôkazom je dielo dizajnéra Tomáša Kompaníka.  Snímka: archív Tomáša Kompaníka

Zlaté strany aj laser
Vzniklo ojedinelé dielo. Kniha, v ktorej sa prelínajú klasické vzory s ich hravejšou formou. Ale napríklad aj zlaté strany, ktoré majú evokovať vyšívanie zlatými niťami. Alebo laserové výseky odkazujúce na špeciálny druh výšivky – gatry, kde sa do látky robia dierky a tie sa následne obšívajú. No to stále figurovala „kniha“ ako diplomová práca.

„Pôvodný plán bol zoštátnicovať – to sa podarilo a  ja som myslel, že to je aj koniec príbehu,“ hovorí Tomáš Kompaník. „Knihu sme prihlásili do súťaže Najkrajšia česká kniha a ona ju vyhrala v študentskej kategórii, navyše získala ešte špeciálnu cenu TypoDesignClubu za výnimočný dizajn.“ A začalo sa o nej písať na rôznych blogoch či v médiách. A potom sa začali dizajnérovi ozývať desiatky ľudí, ktorí chceli takú knihu mať.

Pre výtvarníka začala nová cesta. Prvé žiadosti vydavateľstvám zostali bez pozitívnej odozvy. Rozhodol sa preto vydať ju sám. Kľúčovými sa, ako inak, stali peniaze. Niečím prispelo v rámci grantu ministerstvo kultúry, čosi sa podarilo získať od rôznych firiem. Na zhruba polovicu padli Tomášove úspory. „Poslednú časť sme získali vďaka crowdfundingovej kampani na Startovači. Tam si záujemcovia mohli knihu predobjednať, kampaň pomohla v posledných momentoch aj pri propagácii knihy.“

Nebyť doma prorokom
Nad tým, čo sa stalo potom, krúti autor ešte dnes hlavou. „Úprimne, stále som v šoku z toho, s akým ohlasom sa kniha stretla. Druhý náklad je takmer vypredaný - to je niečo v  čo som nikdy nedúfal - veď ja som nedúfal ani v druhý náklad.“ Nehovoriac o tom, že na motívy z knihy medzičasom vznikli omaľovánky, obrazy či tašky. Svoje, ako priznáva aj Tomáš Kompaník, urobili medzinárodné dizajnérske ocenenia na čele s prestížnym Red Dot Award.

„Akonáhle sa povie, že kniha získala v zahraničí cenu, tak sa prebudí slovenská hrdosť a o produkt je väčší záujem.“ Reprezentovala nás aj na EXPO 2015 v Miláne, kde bola oficiálnym darom pre VIP hostí. Pritom celá pointa je skrytá v samotnom názve. „Jednoducho som ním len chcel povedať: aha, čo doma máme a ani si to neuvedomujeme,“ tvrdí autor. A za tým by mala podľa neho nasledovať odpoveď: ahaaaa...