Slovensko dnes zasiahla smutná správa. Po ťažkej chorobe zomrel známy kňaz Anton Srholec. Hospodárske noviny ho vybrali pred koncom roka medzi Tváre roka. Prinášame vám článok, ktorý vyšiel v HN magazíne 31.12.2015.
Vlastná cirkev ho drží na okraji dodnes, svet aj zvyšok Slovenska však jeho zásluhy oceňujú čoraz viac. Tento rok sa stal laureátom rakúskej ceny Leopolda Kunschaka i Bielej vrany. Vyšli o ňom tri knihy a v kinách mal premiéru dokument s jeho menom. Anton Srholec.
Od jari trávi väčšinu času v nemocnici. A svoju rakovinu prijíma 86-ročný Anton Srholec presne tak isto ako predtým väzenie a nútenú prácu v uránových baniach či odobratie súhlasu (a jeho následné poprevratové nenavrátenie) na kňazskú činnosť. Bez reptania, úplne prirodzene sa sústrediac na to dobré a zmysluplné, čo môže zo situácie vyťažiť.
Ľutuje len vzdelanie
„Som v prostredí, kde mám čas na to, aby som spomínal a prehŕňal šperky, ktoré som v živote nazbieral do tej krehkej nádoby, v ktorej nesiem svoj ľudský príbeh a ktorú už začínam pomaly po gramoch vracať. Ale šťastný a slobodný,“ prihovoril sa v júli cez video (nielen) účastníkom Pohody. S odzbrojujúcim úsmevom v tvári.
Don António, ako ho desaťročia po saleziánsky volajú jeho priatelia, si totiž so zatrpknutosťou ani raz nepotykal. Všetky príkoria chápal ako výzvu ukázať, že pravdu a svetlo nie je možné udupať. Ľutuje jediné. Že nevenoval viac času vzdelávaniu. „Mám zanedbané štúdium,“ priznal v rozhovore s Pištom Vandalom Chrappom krátko pred vypuknutím choroby a dodal, že každý deň poctivo číta a ešte ho čaká niekoľko kníh v nemčine a v angličtine.
Samozrejme, popri tom sa naďalej staral – a stále v istom zmysle stará – o „svojich chlapov“, teda bezdomovcov v zariadení Resoty. Od roku 1991, keď ho ako čerstvý dôchodca založil, ich ním prešli stovky. Niektorí ho okradli, iní ho „bozkávali ako vola“, no všetci mu boli a sú prirodzene blízki. Aj preto, lebo – ako sám hovorí – i on prežíva celý život na okraji.
Róbert, choď k smetiarom
Nielen z tohto dôvodu ho po svojom odvolaní vyhľadal aj Róbert Bezák, ktorého sa verejne zastal. A Anton Srholec našiel preňho riešenie. „´Róbert, choď k smetiarom. V Bratislave robia veľmi dôležitú úlohu. Keby štrajkovali dva týždne, mesto je zavalené odpadom. Pridelia ti auto a budú ťa zadarmo voziť po celej Bratislave. Môžeš žehnať mesto.´ Bol by to zaujímavý experiment,“ povedal v rozhovore s Pištom Vandalom, ktorý vyšiel v knihe Anton Srholec Bezdomovec z povolania. A hoci to na prvé počutie znie ako bláznovstvo, nemyslel to ako žart. Veď aj apoštoli sa po smrti Ježiša vrátili k rybolovu – avšak premenení. „Ak biskup bude naozaj osobnosťou, tak aj vo väzení, alebo ako smetiar, alebo ako pomocný robotník na stavbe, vždy bude biskupom,“ dodal k tomu ešte a zrejme mu pri tom ani nenapadlo, že hovorí aj sám o sebe.