Peter Pišťanek. Snímky: Boris Németh
Slováci podľa štatistík vraj pijú čoraz viac whisky. Všimol som si, že v posledných mesiacoch sa vysiela niekoľko intenzívnych reklamných kampaní práve na tento alkohol. Znamená to, že Slováci sa správajú vyslovene komerčne aj v oblasti preferencie alkoholu?
Nie som odborník na predajné čísla, ale podľa toho, čo som mal možnosť odsledovať, je dlhodobým a celosvetovým trendom uprednostňovanie bezfarebných liehovín, ako vodka, biely rum či biela tequila, na úkor tých, čo dozrievajú v dubových sudoch, teda okrem iného whisky a brandy. Výrobcovia whisky a brandy sa tento náskok usilujú dohnať a tak robia viac či menej vydarené reklamné kampane. Na Slovensku je situácia ešte o to nejednoznačnejšia, že väčšina tradičných konzumentov, teda osadenstva krčiem, uprednostňuje lacné rezané, teda za studena vyrábané konzumné liehoviny tuzemského pôvodu.
Dôvod? Zrejme peniaze...
Je to dané predovšetkým nízkou kúpyschopnosťou uvedenej society. A nielen jej, ale celej strednej triedy, týmto štátom likvidačne zaťažovanej nemiernymi odvodmi a daňami vrátane spotrebných na alkohol. Trebárs bežná írska whisky alebo karibský rum, ktoré sa v úspešnejších krajinách vnímajú ako štandardné krčmové liehoviny, majú u nás postavenie prémiových, luxusných nápojov, „panského chľastu“. Takže v rámci konzumentských návykov našej väčšinovej populácie, vrátane trebárs študentov, je kvalita druhoradá. Tie kampane mieria skôr na malú časť obyvateľstva, ktorá si môže dovoliť popíjať whisky a iné destiláty štandardnej a prémiovej kvality. Samozrejme, druhým faktorom je zúfalá neinformovanosť ľudí v oblasti alkoholických nápojov. Jednoducho nevedia, čo je dobré. Pamätám sa, ako ma zaujalo pred veľa rokmi, keď súdili mafiána Černáka, že v nejakom spoločenskom týždenníku uverejnili fotku z akejsi oslavy narodenín, a tie fľaše, čo mali na stoloch, no, poviem vám, „nič moc“. Preboha, to hádam nie, hovoril som si. Veď mali dosť peňazí na to, aby si kúpili normálne akostné liehoviny, koňak, whisky, dobrý rum, tak prečo pili tamtie príšerné patoky? No asi preto, že nevedeli, že existuje aj niečo lepšie.
Menia sa v čase aj vaše osobné alkoholové preferencie? Alebo stále ostávate verný najmä koňakom či brandy?
Všetko sa v čase mení, ale je fakt, že moje návyky nielenže sa rokmi nezmenili, ale sa dokonca ešte zúžili. Keď som bol trochu mladší, rovnako mi chutili aj škótske whisky, viacdruhové i sladové, a takisto som nedal dopustiť na bourbon whiskey. Postupne ma to prešlo, ani neviem ako. Mám vinohradníckych prapredkov z otcovej i matkinej strany, chuť vína poznám od útleho detstva, no a na staré kolená som sa vrátil k vínu a nič iné už nepotrebujem. Koňak, armaňak, a vôbec brandy sú tiež vínne produkty, tiež patria do môjho sveta. Čo sa však týka whisky, vodky, tequily, rumu a podobne, tak za peniaze ich síce kedykoľvek kvalifikovane a profesionálne odprezentujem, rozanalyzujem z chuťovej stránky, čítavo o nich napíšem, spropagujem, ale moje srdce je inde. A som rád, že som si to na staré kolená konečne uvedomil. Je to pre mňa istá forma coming outu.
Čo najlepšie ste pili naposledy?
V septembri som robil degustáciu brandy kategórie XO, tam ma veľmi potešilo Karpatské brandy Exclusive. Svetová špička. V konkurencii rovnakých exkluzívnych kvalitne vyzretých arménskych, gruzínskych, gréckych a iných brandy bolo jednoznačnou hviezdou večera a všetci účastníci degustácie sa na tom jednomyseľne zhodli.
Ako pijete brandy či koňaky? Nahrievané, s izbovou teplotou – alebo nebodaj s ľadom?
Umelé nahrievanie pohára je podľa mňa nezmysel. Myslím si, že každé brandy, a teda aj koňak, je najlepšie pri izbovej teplote. Preto si ani čašu s destilátom neprihrievam dlaňou, ale držím ju za podstavu. Ľad doma vôbec nepoužívam, s výnimkou citrónovo-zázvorovej limonády v horúcom lete. Niektoré koňaky dostanú zaujímavý charakter, keď ich podávame z mrazničky: napríklad Rémy Martin VSOP alebo Godet Antarctica. Francúzi tento spôsob podávania nazývajú „sub-zéro“. Stojí za to vyskúšať to! Nedá sa to však robiť so všetkými koňakmi ani brandy.
Kvôli alkoholu ste cestovali aj po svete. Kentucky, Škótsko... Čo vás najviac šokovalo?
Nie som typ, ktorý je možné niečím šokovať, mám dosť pevnú nervovú sústavu a nie som veľmi emotívny. Ale čo ma pri mojej prvej návšteve USA príjemne prekvapilo, bol fakt, že kým napríklad Paríž v každom filme pôsobí ináč a keď sa tam ocitnete, tak sa ukáže, že nič z toho nie je celkom pravda, tak Amerika vyzerá navlas presne, ako vo filmoch. Navštívil som pár liehovarov od Indiany, cez Kentucky a Tennessee až po Georgiu, absolvoval som pomerne veľké vzdialenosti autom po diaľniciach a občas som si pripadal, ako keby som sa stal súčasťou nejakého veľmi, veľmi amerického road movie. Tie diaľnice, motely, drugstory, dinnery, ľudia, ktorých som tam stretával, občas malební, občas takí ako vy alebo ja, bol to obrovský zážitok.
Vedia Slováci piť kultúrne? Keď cestujem, mám pocit, že sme naozaj unikátom v oblasti pitia neriedeného tvrdého alkoholu.
Niektorí vedia, niektorí nevedia. Ja by som to nezovšeobecňoval. Zažil som priateľské pitky s Rusmi v Kaliningrade, vo Svetlogorsku, v Petrohrade či Moskve a môžem vás uistiť, že pijanské výkony, ktorých som tam bol svedkom, a to, čo po nich nasledovalo, by z vás urobili navždy abstinenta. Rusi, ak už pijú, tak pijú celkom ináč ako my, v ich nasadení a sebaničení je čosi masochistické, čosi možno až transcendentálne. Povedal by som, že alkohol ako taký, teda tá molekula, nie je problém, problémom je jeho nezvládanie. Ak pijú ľudia, ktorým alkohol očividne robí zle na duši, jednoducho takí, čo alkohol neznášajú, je to tragédia. Ja v tomto zastávam veľmi striktný, absolútne nemenný postoj: alkohol pijem na dobrú náladu, na radosť zo života, z priateľstiev, na potešenie z peknej chvíle. Alkoholikmi pohŕdam. A pijem len to, čo mi naozaj chutí a keď mi to chutí. Nepotrebujem ho k životu. Iba mi chutí. Ale to mi chutí aj všeličo iné, trebárs avokádová nátierka mojej priateľky.
Slováci nedávno svetu ukázali prvú našu whisky. Ochutnali ste ju?
Nie, nemal som tú možnosť. Ak sa výrobca na mňa obráti a bude chcieť, aby som o nej niečo napísal, alebo aby som pre ich produkt robil nejaké prezentácie alebo degustácie, a budú mať rozpočet, aby ma dobre zaplatili, rád ju ochutnám.
Môže byť aj lacný alkohol kvalitný? Do akej miery je cena o značke, fľaši a marketingu?
Kvalitný ako kvalitný. Výroba pravého destilátu je nesmierne náročná, nielen zo stránky technológií a ceny vstupných surovín, ale trebárs aj energií. To sa musí premietnuť do pultovej ceny. Preto aj fľaša pravej slivovice alebo hruškovice stojí až tridsať eur, a nie do desať, ako jej za studena rezaná imitácia nazvaná „slivka“ a „hruška“. Samozrejme, aj medzi všeobecne uznávanými svetovými značkami sa nájdu vyslovené žbrndy.
Napríklad?
Pre mňa je napríklad nepochopiteľný boom škandinávskych vodiek. Jediný dôvod, prečo tak idú na dračku, je podľa mňa, že sú lacné, ináč si to neviem vysvetliť. Kto niekedy pil pravú ruskú vodku, vyrobenú na základe ruského vodkového etalónu, tomu nemôže nejaká fínska alebo švédska vodka zachutiť ani náhodou. Robil som množstvo vodkových degustácií a po všetkých tých skvelých pravých ruských vodkách sme na konci dali účastníkom ako poslednú vzorku nejakú tú fínsku alebo podobnú vodku. Nikto to nedopil. Ale trebárs pri vínach je to ináč. Často sa viem tešiť z päťeurového slovenského vína z obchodného reťazca, ktoré si kúpim vyslovene na základe intuície. A naopak, všelijaké tie vyslovene štipľavé čílske a juhoafrické barikové vína za desať eur nemôžem ani cítiť.
A čo zo zásady nepijete?
Vo všeobecnosti striktne odmietam všetky lacné rezané liehoviny typu Tuzemský um, Karpatské KB a všelijaké tie „slivky“, „hrušky“ a podobne. Nie je to snobstvo, jednoducho mi to nechutí. A nemusím piť ani nič horké. Napríklad fernet, tonik, grepový džús a podobne.
Kto je Peter Pišťanek
Spisovateľ, scenárista, marketér, copywriter a odborník na alkohol, najmä na koňaky a brandy. Narodil sa v roku 1960 v Bratislave. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU.
Od roku 1996 pôsobí aj na marketingovej pozícii v spoločnosti Gratex. V minulosti viedol internetový magazín inZine. Žije v Devínskej Novej Vsi, v Bratislave.