Nemecko: dotácie a silná ruka štátu

Bezmála pätnásť rokov po zjednotení Nemecka sa vo východnej časti krajiny predierajú do popredia antiliberálne sily: postkomunisti a neonacisti. Nezamestnanosť sa približuje k 20 percentám. Mladší a vzdelanejší ľudia stále odchádzajú za prácou na západ. Fiasko. Inak sa to vyjadriť nedá.
Korene problému treba hľadať v roku 1990, keď kancelár Kohl súhlasil s výmenou východnej marky za tvrdú západonemeckú marku v pomere 1:1. Tento populistický ťah sa vtedy nadšene oslavoval.
Východní Nemci si však neuvedomili, že oslavujú vlastnú katastrofu. Ich príjmy a úspory sa v dôsledku administratívneho rozhodnutia niekoľkonásobne zhodnotili. Otvorením hraníc zanikol dôvod, aby nakupovali podradný tovar produkovaný východonemeckými národnými podnikmi. Východonemecký priemysel stratil schopnosť konkurencie. V období rokov 1989 -- 1993 sa "vyparilo" 3,7 milióna pracovných miest. Pokusy o "aktívnu" politiku zamestnanosti totálne zlyhali.
Porovnajme tento vývoj s vtedajším Česko-Slovenskom, kde bol zavedený trhový, "vekslácky" kurz koruny. Slabá koruna na začiatku transformácie uchránila česko-slovenskú ekonomiku pred najhorším.
Ďalším vinníkom katastrofy sú dotácie. Spolková vláda napumpovala na východ neuveriteľné sumy: spolu 1 250 miliárd eur. V prepočte viac než 2,25 milióna českých korún na osobu! Kdekto krúti hlavou: ako je možné, že napriek veľkým dotáciám zo západu sú na tom nové spolkové krajiny stále tak zle?
To je zle položená otázka. Východné Nemecko neprekonáva krízu napriek obrovskej finančnej pomoci. Naopak. Príčinou krízy je samotná finančná pomoc. Východonemecké diaľnice sú vďaka finančnej pomoci dokonalé, ulice miest sú vydláždené, s novým osvetlením. Môžu slúžiť ako moderná ilustrácia potemkinovských dedín.
Veľké dotácie sú ukážkou ekonomickej nedospelosti nemeckých vlád. Nemeckí politici si neuvedomili, že dotácie v histórii sveta nikomu neprospeli. Napríklad Marshallov plán v skutočnosti fungoval iba preto, že bol spojený so zavedením liberálnej trhovej ekonomiky v zúčastnených krajinách.
Situáciu východného Nemecko možno najlepšie prirovnať k Španielsku v 16. až 18. storočí. Do krajiny vtedy dlhodobo prúdili tony zlata a striebra z Južnej Ameriky -- ekvivalent mnohomiliardových dotácií. Dôsledok: totálna strata konkurencieschopnosti španielskych výrobcov. Krajina bola v dôsledku nadhodnotenej meny zaplavená tovarom z dovozu. V Španielsku sa preto neuskutočnila priemyselná revolúcia. V britských kolóniách v Severnej Amerike sa takmer žiadne zlato nenašlo -- a dnes je hlavným svetovým jazykom angličtina, nie španielčina.
Vráťme sa k Nemecku. K slovu sa začali hlásiť aj odbory presadzujúce úplne nerealistické požiadavky na výšku miezd a ochranu pracovného trhu. Heslo "za rovnakú prácu rovnakú odmenu" úplne ignorovalo rozdielnu produktivitu v oboch častiach Nemecka. Čisté príjmy zamestnancov vzrástli v 90. rokoch na 85 percent západného priemeru. Nie však produktivita. Príčiny vysokej nezamestnanosti sú jasné.
Novodobá história východného Nemecka napovedá o úplnom krachu vládnej politiky a programoch zameraných na posilnenie rastu a zamestnanosti. Spolu ich bolo 150. Málokde je zlyhanie štátu také zrejmé a názorné. Áno, východní Nemci sa tešia z vyššieho životného štandardu než v roku 1989. Sú však závislí od dotácií ako narkoman od drog. Jedného dňa sa spolkovej pokladnici minú peniaze a bude potrebné začať s odvykacou liečbou.
Čoraz viac voličov vidí spásu v stranách presadzujúcich silnú ruku štátu. Postkomunistickú PDS netreba komentovať. NPD nadväzuje na tradície NSDAP. Starí nacisti mali v programe Gemeinnutz vor Eigennutz -- Spoločenské blaho pred prospechom jednotlivca. "Sme socialisti, nepriatelia dnešného kapitalistického systému," povedal Adolf Hitler v prvomájovom prejave v roku 1927. Jeho nasledovníci z NPD hovoria o "sociálnych povinnostiach podnikateľov", "hospodárstve pre ľudí", o nutnosti daňovo trestať podniky presúvajúce výrobu do krajín s nízkymi mzdami atď. Názory nacionálnych a demokratických socialistov na ekonomiku sa pozoruhodne zhodujú. "Zo sociálnej spravodlivosti vyrastá národné ľudové spoločenstvo (nationale Volksgemeinschaft)," uvádza volebný program NPD. Kto vlastne vymyslel termín "krajná pravica"?