Americký senátor Don Nickles konštatoval, že súbor daňových zákonov a pravidiel (The Internal Revenue Code) je desaťkrát väčší ako biblia, pričom na rozdiel od nej tam nie sú žiadne dobré správy. V komplikovanosti daňových pravidiel nie sme sami a prakticky v každej krajine sa volá po ich zjednodušení.
Nové daňové normy pribúdali, dopĺňali sa a rušili staré. Košatosť daňových zákonov však nevyplývala len z improvizácií, ale aj zo zámerov zákonodarcu. Daňový systém je nástrojom priorít a preferencií -- sociálnych, regionálnych a odvetvových. Vo vyspelých krajinách sa pri dani z príjmu alebo obdobnej dani zvýhodňujú malí podnikatelia, nízkopríjmové domácnosti, zaostalé regióny i spoločensky prospešné aktivity, napríklad zamestnávanie zdravotne postihnutých. Formy sú rôzne -- znižovanie daňového základu, sadzby i tzv. cielené provízie. Naša paušálna daň je pri všetkých nedostatkoch jedným z dobrých príkladov.
Preferencie sú výrazné aj pri nepriamych daniach, ktoré spotrebu nielen zdaňujú, ale aj stimulujú. Okrem jednej výnimky je v krajinách EÚ popri základnej sadzbe najmenej (!) jedna znížená. V Írsku, ktoré sa spomína v súvislosti s "daňovou slobodou", sú celkovo štyri sadzby DPH. Potraviny sú podľa štandardov rozdelené do troch skupín a zdaňujú sa nulou, 12,5 a 20 percentami, knihy, lieky a kompenzačné pomôcky nulou. A že sa sadzby postupne zjednocujú do jednej? Vo Veľkej Británii bola do roku 1991 len jedna sadzba, ale od roku 1994 (ešte konzervatívna vláda) sú dve sadzby. A zníženú sadzbu nezvyšujú, ale v roku 1997 sa o tri percentá znížila, je 5 percent. V krajinách EÚ je iba jedna sadzba, a to veľmi vysoká -- 25 percent -- len v Dánsku. Mimochodom, aj tam je výnimka -- denná tlač má nulovú sadzbu. Sadzba dane z korporátneho príjmu je až 30 percent. Je otázne, či je Dánsko dobrým príkladom. Podiel daní z príjmu a zo zisku na HDP je 28,9 percenta, kým v SR je to 6,8 percenta (údaje OECD, rok 2001)! Napriek tomu je Dánsko prosperujúci a sociálny štát.
Ako to bude u nás? Je zrejmé, že početnej skupine občanov s nízkymi a priemernými príjmami sa na dani z príjmov fyzických osôb niečo uberie, ale oveľa viac si vyžiadajú výrazne zvýšené spotrebné dane a DPH. Kompenzácie nepokryjú všetkých.
Treba si všimnúť, ako sa zmení štruktúra spotreby. Vyššie spotrebné dane a DPH spôsobia zdraženie tovarov a služieb v doteraz zníženej sadzbe, a to viac než len proporcionálne. Potravinárske tovary narazia na prekážku kúpyschopnosti, pričom klesne spotreba najlacnejších, spravidla v tuzemsku produkovaných potravín. V kombinácii s ďalšími faktormi, aj v súvislosti so vstupom do EÚ, nastane "čistenie trhu" -- zánik nezanedbateľného počtu produkčných, spracovateľských a obchodných subjektov. Na druhej strane, zvýšené príjmy vyšších vrstiev sa premietnu do spotreby založenej na dovážanom tovare a službách, čo zhorší obchodnú a platobnú bilanciu. Aj také budú dôsledky daňovej reformy čistej v prístupoch.
StoryEditor