Patrí k najvýznamnejším architektonickým dielam, aké možno v Česku nájsť - brnenská vila Tugendhat. Práve o nej vyšla mimoriadna kniha, píše Zdeněk Lukeš pre Lidovky.cz.
Vilu pre manželov Tugendhatových v Brne navrhol jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia Ludwig Mies van der Rohe (1886 Aachen - 1969 Chicago) na prelome 20. a 30. rokov. Zhodou okolností v rovnakej dobe vznikli aj ďalšie kľúčové stavby v Česku, svetobežníka a brnenského rodáka Adolfa Loosa (Müllerova vila v Prahe - Střešoviciach), Berlínčana Bruna Paula (Traubov rodinný dom), Nemca Heinricha Lauterbacha (Haškova vila v Jablonci nad Nisou) a Slovinca Jožeho Plečnika (kostol Najsvätejšieho Srdca Pána na pražských Vinohradoch).
Všetky sa spomínajú v encyklopédiách modernej svetovej architektúry, ale tá Miesova rozhodne najčastejšie. Jej autor totiž vytvoril prototyp exkluzívneho bývania budúcnosti, ktorý otvoril nové cesty. Unikátna konštrukcia, noblesné materiály, veľkorysé, hoci minimalistické dispozičné riešenie, dokonalé prepojenie domu a záhrady aj supermoderné technické vybavenie fascinovali už v dobe vzniku - a fascinovať neprestávajú ani dnes, viac ako 80 rokov po dokončení.
Sotva by sa dnes našiel významný svetový architekt, ktorý by netúžil brnenskú stavbu navštíviť. Tugendhatov dom však nebol takto nadšene prijímaný vždy. Spočiatku - a je to asi pre Česko symptomatické - mal aj medzi expertmi rad nepriateľov. Odmietali ho ľavicoví avantgardisti na čele s doktrinárom Karlom Teige, pretože im vadila prílišná exkluzivita stavby. Ich odpor šiel dokonca tak ďaleko, že odmietli túto vlajkovú loď funkcionalizmu predstaviť vo svojich odborných revue.
Pozadu nezostali ale ani konzervatívne kruhy, ktoré dávali prednosť stavbám v neoklasicistickom alebo neobarokovom štýle. V tejto súvislosti stojí mimochodom za pripomenutie, že napríklad rezidencie Otta Petschka v ulici Ronalda Reagana v Praze - Bubenči (arch. Max Spielmann) z rovnakej doby má podobné technické finesy - obrie okná, ktoré sa dali zasunúť do podlahy alebo klimatizáciu, ale architektonicky predstavujú tieto dva domy dva úplne odlišné svety.
O vile Tugendhat, zaradenej do prestížneho zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, vyšlo počas posledných rokov viac kníh ako o akejkoľvek inej modernej stavbe v Česku (nepočítajúc beletriu inšpirovanú touto kultovou vilou). Teraz vychádza ďalšia, tentoraz pripravená dvojicou renomovaných brnianskych architektov Petrom Pelčákom a Ivanom Wahlom, doplnená ešte staťou historika umenia Miroslava Ambroza. Knižka pozdĺžneho formátu, ktorý horizontálnym líniám vily pristane, je doplnená kolekciou pôvodných fotografií Rudolfa de Sandala, autora jedinečných čiernobielych snímok československých funkcionalistických stavieb.
Hoci nepracuje s farbou, dokonale vystihuje charakter stavby, jej priestorov i detailov. Z fotografií možno jasne vycítiť charakter jednotlivých materiálov - omietok, chrómovaného kapotovania oceľových stĺpov aj preslávené ónyxové steny. Dalo by sa povedať, že Sandalove fotografie sú rovnako dokonalé ako stavba sama. Navyše dokumentujú nielen hotové dielo, ale aj proces výstavby a pôvodnú atmosféru domu po jeho dokončení.
Je príznačné, že na obálke knihy nie je snímka vily, ale detail Miesovho pôdorysného výkresu. Práca je totiž určená predovšetkým odborníkom, ale aj záujemcom o modernú architektúru aj o dielo projektanta, ktorý okrem brnianskej vily vytvoril sériu významných stavieb v rodnom Nemecku a neskôr aj v Spojených štátoch, kde úspešne pôsobil po vynútenom odchode z vlasti až do svojej smrti.
Hoci nepracuje s farbou, dokonale vystihuje charakter stavby, jej priestorov i detailov. Z fotografií možno jasne vycítiť charakter jednotlivých materiálov - omietok, chrómovaného kapotovania oceľových stĺpov aj preslávené ónyxové steny. Dalo by sa povedať, že Sandalove fotografie sú rovnako dokonalé ako stavba sama. Navyše dokumentujú nielen hotové dielo, ale aj proces výstavby a pôvodnú atmosféru domu po jeho dokončení.
Je príznačné, že na obálke knihy nie je snímka vily, ale detail Miesovho pôdorysného výkresu. Práca je totiž určená predovšetkým odborníkom, ale aj záujemcom o modernú architektúru aj o dielo projektanta, ktorý okrem brnianskej vily vytvoril sériu významných stavieb v rodnom Nemecku a neskôr aj v Spojených štátoch, kde úspešne pôsobil po vynútenom odchode z vlasti až do svojej smrti.