Výstava Bytová situácia výtvarníka Martina Dernera v bratislavskej galérii SODA ukazuje, aké všestranné využitie má literatúra. A ako ňou kritizovať spoločnosť.
Kniha nie je len tak nejaká vec určená na čítanie. Pre výtvarníka Martina Dernera (1973) je hlavným pracovným materiálom i hnacím motorom jeho výstavy Bytová situácia v SODA gallery, ktorú môžete vidieť do 29. júla tohto roku. Provokatívny umelec prostredníctvom recyklácie diel klasikov poodhaľuje rúško nad svojou vlastnou i všeobecnou slovenskou Bytovou situáciou.
Po tom, ako sme v Dernerových starších projektoch mohli spoznať studnice múdrosti v úlohe zákuskov či ementálu, nás teraz čakajú ďalšie veselé potulky po netradičnom využití literatúry. V Martinovom prevedení z kníh vznikli mandaly, výkričníky nalepené na stene, podstavce pod kvety či nenápadné zbrane hromadného návštevového ničenia. Jednoducho, v Bytovej situácii slúžia vznešené literárne diela na všeličo, len nie na povinné čítanie.
„Knihe ako objektu som sa začal venovať v roku 2004, vtedy vznikli prvé objekty, ktoré som vytvoril z kníh. V tom čase som začal využívať možnosti knižného materiálu ako sochárskej hmoty, pretože boli po ruke a ponúkali mi aj ďalšie možnosti. Samotný materiál knižnej väzby ponúka sám o sebe množstvo interpretácií, nesie v sebe veľa ďalších kvalít, ktoré môžem ako tvorca buď vyzdvihnúť alebo potlačiť. Kniha mi ponúkla priestor na vlastnú výpoveď,“ hovorí Martin Derner.
Pozor, kniha
Martin Derner a recyklovaná kniha si vykračujú ruka v ruke, alebo skôr ruka pod nožnicami, už nejaký ten rok. Umelec viac ako dekádu knihy s vášňou hľadá a skupuje po antikvariátoch po celej republike, aby ich následne pretavil v nové, čo si budeme nahovárať, oveľa vtipnejšie umelecké diela.
„Selekcia nájdených kníh podlieha podmienkam ich takzvanej zvyškovej estetickej či obsahovo sublimovanej kvality. Na báze sochárskych a grafických postupov ich Martin mení na sprofanizované objekty, ktoré pôsobia odľahčene a zároveň paradoxne. Tieto nové stvárnenia vznikajú zväčša dekompozíciou a spätnou recykláciou,“ hovorí kurátorka výstavy Alena Vrbanová. Mimochodom, aký je vyšší zmysel tohto bohapustého knižného rozkladu? „Nový dialóg s pôvodným obsahom kníh a zvýtvarnenie ich zbytkovej fyzickej a materiálnej krásy,“ odpovedá kurátorka Alena Vrbanová. „Dávam knihe nový život a zároveň ponúkam divákovi iné alebo nové čítanie knihy," dopĺňa ju výtvarník.
Dotrhaný otec štátu
Okrem kníh pretavených do netradičných nových foriem nám môže v SODA gallery zamykať bránicou aj pri pohľade na objekty nerozlučiteľne späté s bytovou situáciou každého druhého z nás. Prehliadka sa začína vo vstupnej chodbe domčekom, aký sme si jedným ťahom kreslievali na základnej škole. Tentoraz je vytvorený z murárskeho metra, má približne desaťnásobnú veľkosť a nainštalovaný je na stene ako umelecký artefakt.
Po vstupe do výstavnej siene nás vítajú jemne zdevastované portréty hudobníkov, ktorých výtvarník počúval, keď pripravoval výstavu. S myšlienkou bytu ich spája nielen idea autorovho domova, ale aj materiál, na ktorom sú vizuálne stvárnené. Povrch prvého obrazu pripomína parkety, ďalšie dva vyzerajú ako tapety.
Nerukopisne zasiahnuté fotografie, plagáty a pohľadnice tvoriace úvod (a aj záver) výstavy, zároveň valcujú akúkoľvek povinne naordinovanú úctu k autoritám. Derner na portréty leje husté latexové farby, trhá ich na kusy, prekresľuje a premaľúva ich alebo z nich vytvára koláže. Podľa kurátorky Aleny Vrbanovej „autor týmto spôsobom reinterpretuje počiatky slovenskej konceptuálnej maľby“. V galérii SODA najtrpkejší osud postihol prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. No nedopadol dobre, neborák.
Latexová kytička
Zvyšok vystavených diel tvoria „spotvorené“ klasické artefakty našich socialistických obývačiek. Tu kvetina zvaná svokrin jazyk s vyrezanými dierami (netreba si dlho domýšľať prečo), tam milý kaktus „zmasakrovaný“ čajovou lyžičkou, tamto papierom potiahnutý glóbus s podobným ortieľom. Objekty doby minulej následne plynulo prechádzajú k artefaktom doby súčasnej.
Kvietok zaliaty latexom aj s celým kvetináčom a poličkou, na ktorej stojí, či toaletný papier skrášlený pripomienkovými bločkami ťažko interpretovať inak ako výsmech súčasného životného štýlu a trendov. Potvrdzujeme, že tieto ukážky autorovho vizuálneho i ideového liberalizmu sú účinnou provokáciou a návštevníka bezbolestne prinútia k novému čítaniu sprofanovaných objektov. Po prehliadke v SODA galérii už veru nikdy nebudete vnímať toaletný papier tak ako doteraz.