Zvonku barabizňa a stavenisko, vnútri minimalistický luxus. Aby bola vila unikátna, nemusí mať vodovodné kohútiky zo zlata. Vila v Postupime sa vysmieva malomeštiackym predstavám o vzhľade honosného domu. Hrubá estetika domu ale pochopenie u najbližších susedov nenašla.
Nová vila stojí v rezidenčnej štvrti Postupimu, na dohľad od jazera Krampnitzsee. Snímka: Erica Overmeer
Známy berlínsky architekt Arno Brandlhuber, ktorý vedie vlastnú kanceláriu Brandlhuber +, dráždi materialisticky založenú spoločnosť svojím prístupom k bývaniu.
Vila stojí v rezidenčnej štvrti brandenburskom Postupime, na dohľad od jazera Krampnitzsee. Arno Brandlhuber spolupracoval so svojimi kolegami Markusom Emde a Thomasom Schneiderom a vilu dokončili na jeseň roku 2014. Do vienka jej darovali vypovedajúce meno: Antivilla.
Dom, ktorý od 60. rokov minulého storočia slúžil ako textilná továreň, kde sa šila spodná bielizeň, prešiel obrovskými zmenami. Architekti sa rozhodli pre zdanlivo radikálnejšiu, ale v skutočnosti striedmejšiu formu prestavby, než obvykle bývajú konverzie industriálnych budov na obytné priestory.
Odstránili pôvodnú sedlovú strechu z azbestu a ponechali ju len ako pochôdznu plochu. Vnútri továrne zbúrali všetky nenosné priečky a vytvorili veľkorysé otvorené priestory.
Prebúrali až päťmetrové veľké okenné otvory, ktoré sú pri pohľade zo záhrady ponechané svojmu osudu tak, ako ich búracia čata opustila. Pri pobyte v interiéri a pohľade na jazero, rámované vytrhaných murivom ale pochopíte, ako si takmer obskúrny poetický výsledok takýchto neobvyklých stavebných postupov obyvatelia domu vychutnávajú.
V dome s rozlohou 230 metrov štvorcových je priestor pre umeleckú galériu i architektov súkromný byt. Ten je tvorený jednou obrovskou prepojenou plochou s oddelenou kúpeľňou, kuchynským jadrom a saunou. Na záhrade stoja aj ďalšie, menšie zrekonštruované objekty, určené pre stále bývanie. Jeho podoba nie je taká radikálna ako nová tvár starej továrenskej haly.
Stavba Antivilly je ekonomicky vyvážená, napríklad počas zimných mesiacov vykuruje kozub zmenšenú, len 50 metrov štvorcových veľkú časť domu, aby zbytočne nedochádzalo k zvýšeniu nákladov na prevádzku.
Interiérom dominuje pohľadový betón a sklo. Z holého betónu je vyrobená kuchynská linka, kozub aj schodisko, stoličky a nábytok sú z bieleho plastu. Priestor zaliaty denným svetlom pomáhajú deliť a vymedzovať biele splývavé závesy z textilu a PVC, ktoré sa organicky vinú celým domom. Všetko dopĺňajú krehké sklenené lustre a stoly, ktoré umocňujú nádych minimalistického luxusu, ktorý docenia len skutoční fajnšmekri.
Vďaka svojej dlhoročnej spolupráci s množstvom umelcov, pre ktorých postavil domy i ateliéry, získal Brandlhuber unikátne umelecké diela, ktorá zdobia interiér jeho vily. Svoje práce mu darovali napríklad súčasný berlínsky tvorca Gregor Hildebrandt, ktorý pre dom vytvoril čierny parketový obraz zo svojho obľúbeného materiálu - pásiek zo starých audio kaziet, alebo konceptuálna umelkyňa Karin Sanderová.
Vyjednávanie s úradmi ohľadom realizácie novej podoby domu rozhodne nebolo hladké. Stavba trvala celkovo štyri roky. Zo vzhľadu domu nie sú nadšení ani susedia. Novinárom, ktorí vilu na pokojnom predmestí húfne navštevujú, hovoria, že stavbu odmietajú, nehodí sa sem a nerobí im radosť.
Architektonická kancelária Brandlhuber + ústami svojej hovorkyne Márie Hudlovej ale odkazuje, že najlepší názor na dom a novú tvár architektúry si urobíte len sami počas vlastnej návštevy a srdečne všetky pozýva k návšteve Antivilly v postupimskej Rotkelchenweg číslo 25.