08.10.2014, 21:30

„Most Chucka Norrisa" či unikátny panelák. Toto sú najkrajšie stavby Slovenska

Trinásty ročník prestížnej súťaže Cena za architektúru pozná svojich víťazov v šiestich kategóriách. Čitatelia HN ako mediálneho partnera súťaže vybrali zároveň Cenu verejnosti. Prinášame to najlepšie zo slovenskej architektúry.

Cena verejnosti

Cyklomost slobody (Schlosshof – Devínska Nová Ves, Bratislava)
Autor:
Milan Beláček
Spolupráca: Zoltán Agócz, Ľuboš Rojko
Foto: Milan Beláček

Snímka: FlyCam


Zdá sa, že mosty spájajú nielen brehy, ale aj architektov a verejnosť. Čitatelia HN totiž za najpôsobivejšiu stavbu uplynulého roka vybrali Cyklomost slobody. Svoje možo zohrala aj skutočnosť, že keď ho dokončovali, bol jedným z najkomenovanejších. Napriek tomu, že ide „len“ o pomerne malý regionálny most. Dôvodom bola skutočnosť, že meno mohla obnovenému mosti medzi obcami Devínska Nová Ves a Schlosshof vybrať široká verejnosť. Čo by samo o sebe nebolo nič výnimočné. No po týždni v ankete viedlo viac-menej recesistické pomenovanie po známom americkom hercovi Chuckovi Norrisovi.

To nakoniec nedostal a neujal sa ani pôvodný rakúsky názov Most Márie Terézie, po panovníčke v čase ktorej ešte stál pôvodný most (v roku 1880 ho zničili ľadové kryhy). Pritom viac ako o mene by sa dalo a malo hovoriť o jeho originálnej konštrukcii. Tú predstavuje aj jeho autor Milan Beláček: „Každá stavba je súčasťou života ľudí a ovplyvňuje ich. Preto je veľká zodpovednosť pri návrhu stavieb a ich realizácii. Ťažko sa hovorí o stavbe, ktorá bola dlhé roky utópiou, málokto jej veril, nakoniec sa zrealizovala. Základný princíp návrhu dizajnového high-tech mosta bolo hľadanie harmónie stavby jej jednotlivých častí a prírodného kontextu s neregulovaným tokom rieky Moravy. Architektonické riešenie je výsledkom hľadania nového efektívneho tvaru, biodizajnu a symetrickej úspornej, výrazovo monumentálnej konštrukcie. Ponúka promenádu vedenú v úrovni korún stromov lužného lesa, ktorého charakter sa dynamický mení podľa ročných období. Trasa mosta je vedená v zaplavovanej nive rieky, ktorá vytvára extrémne situácie v rámci povodní a ľadochodov.“ 


Toto sú víťazi CE-ZA-AR v jednotlivých kategóriách:


Kategória Bytové domy

Panelák v Rimavskej Sobote
Autori:
Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Peter Jurkovič, Roman Halmi, Jana Benková, Ivan Príkopský, Katarína Príkopská
Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma (BoysPlayNice, Praha) 


Paneláky sú miestom, kde vyrástla veľká časť súčasných Slovákov. Nie vždy patria k architektonickým skvostom. Rovnako zriedkavo sa naskytne príležitosť panelák kompletne zrekonštruovať. A práve tieto dve veličiny sa pretli v Rimavskej Sobote, odkiaľ je víťazná stavba v kategórii Bytové domy. „Mať možnosť rekonštruovať panelový dom v takomto rozsahu je určite niečo výnimočné,“ hovorí jeden z autorov Lukáš Kordík. „Týmto projektom sme dali našu vlastnú odpoveď na to, ako by mal proces rekonštrukcie klasických panelákov ďalej prebiehať. A to tak čo sa týka premeny ich vonkajšieho vizuálu, a v prípade, že to okolnosti dovolia, aj ich celkovej vnútornej premeny.“ Tou prešiel aj ocenený panelák. Okrem fasády sa menila aj vnútorná dispozícia bytov, pribudli napríklad aj veľké zavesené balkóny. Práve pre výrazné „doplnky“ autori zvolili tlmenú farbu fasády.
Samotný Lukáš Kordík však v rámci súťaže CE-ZA-AR dominoval nie v jednej, ale rovno v troch súťažných kategóriách. Okrem paneláku v Rimavskej Sobote sa totiž autorsky podieľal aj na prestavbe Loft v centre Bratislavy, ktorý zvíťazil v kategórii Interiér, a tiež na rodinnom dome IST v Čunove (víťaz rovnomennej kategórie). Paradoxne, architektúra nebola takpovediac jeho detským snom. „Odmalička som bol vedený skôr k hudbe,“ povedal pre HN.  „Ale myslím si, že nepriamo ma formovali rodičia, ktorí nás s bratom brali na výlety po rôznych mestách, pamiatkach, stavbách. Zaujímavé je, že hudbe sa nakoniec venuje môj brat,“ vysvetľuje trojnásobný laureát CE-ZA-AR-a. Samotnú súťaž vníma dvojako: „Je dôležitá aj z hľadiska ocenenia odbornou porotou, ale jej silné poslanie vidím aj v úlohe propagácie súčasnej slovenskej architektúry laickej verejnosti.“ Čo sa podľa neho aj darí. „Čoraz viac ľudí architektonickú scénu vníma, sleduje, pozná mená, stavby a podobne. To je z môjho pohľadu veľmi dôležité.“ Okrem Lukáša Kordíka sa na trojici víťazných projektov podieľal aj Štefan Polakovič.


Kategória Rodinné domy

IST – Rodinný dom (Čunovo, Bratislava)
Autori:
Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Štefan Polakovič
Foto: Peter Jurkovič


Rodinné domy boli najpočetnejšou medzi nominovanými kategóriami. Víťazstvo si odniesol projekt nazvaný jednoducho IST – Rodinný dom. Je to tradičný vidiecky dom v netradičnom stvárnení. Jedna z jeho stien je celá presklená, čo dodáva domu zaujímavý vzhľad. „Som rád, že sa osvedčila pri stavbách na bývanie pomerne nekonvenčná celopresklená fasáda dennej časti domu, ktorá je orientovaná na sever,“ povedal jeden z autorov Peter Jurkovič. „Obzreli sme sa späť a navrhli súčasný vidiecky domček. Má sedlovú strechu a tiež gánok, ktorý plní tradične funkciu nárazníkovej zóny medzi exteriérom a interiérom,“ vysvetľuje. Samotná architektúra a jej tvorba je preňho podľa jeho slov možnosť, ako sa kreatívne realizovať. „Tvoríme prostredie, v ktorom ľudia strávia väčšinu svojho života. Začínať novú zákazku a vidieť ju rásť je opojným zážitkom, ktorý ma baví stále viac.“ Práve spätná väzba je pre Petra Jurkoviča aj najväčším zadosťučinením aj pri tomto projekte. „Klientka veľmi poetickým spôsobom komentuje svoje pocity zo stavby. Je to skvelé, že medzi nami sú ľudia, ktorí sú naozaj senzitívni k tomu, čo dokážeme pre nich vytvoriť, že v nich architektúra vyvoláva emócie, o ktoré sa dokážu s autorom podeliť.“  

 

Kategória Rekonštrukcia a obnova budov

Rekreačný dom v Partizánskej Ľupči
Autor: 
Martin Kusý ml.
Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma (BoysPlayNice, Praha)

História tejto stavby sa začal písať už pred dvesto rokmi. Dnes žne úspech jej citlivá rekonštrukcia. Dom v Partizánskej Ľupči kúpil architekt Martin Kusý ml., aby si v ňom spolu s manželkou urobil „chatu“. „Hľadali sme niečo v tejto obci zámerne, lebo je to taká dedina môjho detstva, chalupu tu má aj môj otec,“ vysvetľuje architekt. Rozhodli sa zachovať čo najviac pôvodných súčastí a proces prestavby bol naozaj dlhý. „Trápili sme sa dobrých päť-šesť rokov,“ smeje sa, „ale malo to aj svoju výhodu. Každý krok sme si mohli desaťkrát premyslieť a myslím si, že dĺžka výsledku iba prospela. Zaujímavosťou je, že v dome, z ktorého pred kúpou bola v podstate zrúcanina, kedysi sídlila banka. „Dokladom boli napríklad ťažké okenice, ktorými sa dom zaisťoval pred vykradnutím. A viem ešte, že v prízemí mal dielňu svojho času aj pernikár,“ hovorí Martin Kusý. Pred dokončením sa k nemu dostala ešte jedna historická spomienka: „Známy z dediny mi priniesol starú pohľadnicu, na ktorej bola aj fotografia nášho domu s menom na štíte Kuszy. Zdá sa teda, že sme si intuitívne vybrali dom, ktorý kedysi vlastnil nejaký náš vzdialený príbuzný.“

Rekonštrukcia spojená s rozšírením a prístavbou bola naozaj špecifická, pretože zvonku dom pôsobí priam až nedotknutým domom. Podľa Martina Kusého zámer spočiatku nebol jasný ani mnohým domácim či priateľom, ktorých si prizval na pomoc. „Keď však videli jednotlivé detaily v celku, pochopili a dnes sú veľmi spokojní. Čo teší aj nás, pretože Ľupča je krásna obec s veľkou históriou.“ Podľa Martina Kusého má špecifický charakter, ktorý vychádza z niekdajšej ťažby farebných kovov. „V obci nenájdete drevenicu, stavali sa tu kamenné domy mestského typu a veľa ich je momentálne prázdnych.“ Aj preto ho ocenenie v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov teší. „Chceli by sme zároveň ukázať, že takéto rekonštrukcie sú možné a nemusia ani veľa stáť. Povzbudiť tak mladých, ktorí by sa chceli podobným spôsobom ujať ďalších chátrajúcich domov v Partizánskej Ľupči.“


Kategória Občianske a priemyselné budovy

Kasárne Kulturpark Košice
Autori:
Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček, Silvia Šillová
Foto: Ján Tekeľ, Robo Kočan
Rok 2013 bol pre Košice výnimočný z viacerých dôvodov. Nielenže ako prvé zo Slovenska nieslo prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry. No v rámci toho sa dočkalo aj rekonštrukcie bývalých kasární, ktoré sa ako Kulturpark stalo novým kultúrnym centrom metropoly východného Slovenska. „Pôvodné objekty sme doplnili novými, revitalizovali sme storočný park a vytvorili nové námestie,“ opisuje projekt jeden z autorov Irakli Eristavi. Práve dialóg pôvodného s novou architektonickou vrstvou je podľa neho najzaujímavejším aspektom celej rekonštrukcie. Tá zaujala aj odbornú porotu, ktorá Kulturparku prisúdila víťazstvo ešte aj v kategórii Exteriér. Určite k tomu dopomohla aj vysoká angažovanosť samotných autorov, na ktorú Irakli Eristavi spomína takto: „Pôvodný storočný park v areáli bývalých kasární sme doplnili o nové biele námestie, do ktorého sme umiestnili na mieru vyrobený mestský mobiliár. Tesne pred dokončením stavby sme ho spolu s kolegami Paľom a Viki v 30-stupňovej horúčave skúšali konfigurovať. Bolo to naozaj zábavné: leje sa z  vás pot a skladáte obrovský hlavolam na námestí, ktoré ste si vymysleli.


Kategória Exteriér

Kasárne Kulturpark Košice
Autori:
 Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček, Silvia Šillová
Foto: Robo Kočan, Ján Tekeľ


 

Kategória Interiér

LOFT v centre Bratislavy
Autori:
Štefan Polakovič, Lukáš Kordík, Samuel Zeman, Jana Benková
Foto: Peter Čintalan, gutgut

Rekonštrukcia starého domu môže byť fuška. Najmä, keď  ho chcete rozšíriť, no ste zároveň nároční: chcete to najlepšie zo starého aj nového. Víťazný projekt v tejto kategórii podrobnejšie predstavuje jeden z autorov Matúš Vallo: „Keď navrhujete rodinný dom, je to veľmi intímna vec, ktorú robíte pre konkrétneho človeka. Vytvoríte si tak obyčajne blízky vzťah nielen k projektu, ale aj k jeho obyvateľom. Tu bolo zaujímavé, že sme mali starý hospodársky dom nielen zrekonštruovať, ale aj rozšíriť. Najväčšou výzvou bolo zladiť modernú prístavbu s pôvodným domom tak, aby jeden nekonkuroval druhému, ale vzájomne sa dopĺňali a celok vyhovoval nárokom obyvateľov. Mladá rodina, ktorá v dome býva, bola od začiatku pri kreovaní projektu a výsledok zaručil obojstrannú spokojnosť.“

 

 

Súvisiace články