09.10.2017, 10:50

Zlaté slovenské ručičiky: Obuvnícke remeslo je ťažké, vytráca sa. Je doba lacnejších umelých materiálov

Medzi jeho spokojnými zákazníkmi sú Marek Ťapák, Adam Ďurica, Andrej Bičan, Dorota Nvotová, chatári Peter Petras či Laco Kulanga.

Zlaté slovenské ručičiky: Obuvnícke remeslo je ťažké, vytráca sa. Je doba lacnejších umelých materiálov
Zdroj: Vladimír Makara

Vladimír Makara sa výrobe obuvi venuje od roku 2000, teda 17 rokov. Predtým pracoval sedem rokov na obchodnom úseku firmy, ktorá obuv vyrábala. Takmer štvrť storočie sa venuje produktu, ktorý voláme turistická topánka.

"Tá naozajstná, ručná výroba, ktorú si dnes už pamätajú snáď iba naši starí rodičia prišla v roku 2004. Poznal som pár starých majstrov, ktorí ešte vedeli ušiť topánky "iba" s ručným náradím, bez moderných strojov a vedel som, že je ešte veľa horských nadšencov, a to nie len na Slovensku, ktorí nedajú na ručne šitú, celokoženú topánku do hôr dopustiť". 

Nechcel dopustiť, aby sa takéto topánky zo slovenských hôr vytratili a uveril tomu, že sa to oplatí udržať. Oslovil jedného z týchto starých majstrov pána Štefana Stromka z Mengusoviec, a ten bol ochotný ho tento spôsob výroby naučiť. Pozrite sa ako vyzerá výroba obuvi v podaní "zlatých slovenských ručičiek".

Peňazí bolo málo, ľudí, ktorí by tomu verili ešte menej

"Začiatky boli naozaj ťažké. Okrem presilených rúk z ťahania nití bolo treba pozháňať nejaké náradie, pár strojov na ušitie vŕšku, materiál, priestory či pár pomocníkov. Peňazí bolo málo a ľudí, ktorí by uverili, že to v dnešnej dobe ešte má zmysel robiť tiež. Obuvnícke remeslo je ťažké a naozaj sa vytráca. Je doba strojovej výroby, lacnejších umelých materiálov, texov," hovorí obuvník.

"Remeselník svojou ručnou kapacitou výroby nemá šancu konkurovať strojovej výrobe. Cena kože je niekoľkonásobne vyššia, u ako plastov či texov". Ako sám hovorí, snaží sa udržať dva aspekty: kvalitné materiály (90 percent koža), a kvalita práce. "Netvrdím, že sme v dielni stopercentní, treba pracovať nielen rukami, ale aj srdcom a potom ten výsledok snáď stojí za to".

Pri výbere správne obuvi si musíte premyslieť na aký účel ju potrebujete, do akého počasia, ročného obdobia, terénu. Tieto topánky sú na turistiku, aj pre poľovníkov, geodetov, cestovateľov aj farmárov.

"Určite ich však neodporúčam na lezenie v ľadoch s cepínmi. Ale v skalách držia celkom dobre. Zvládnu aj mierne lezecké cesty. Robíme aj veľmi teplé topánky s pravou barančinou na zimu".

Ako rozoznám kvalitu od nekvalitnej obuvi?

Rozoznať kvalitu od nekvality, je dnes dosť náročné. Ale z toho, čo mi občas povedia zákazníci, čo si kúpili a koľko to vydržalo si myslím, že každá kvalite zodpovedá cene. Nemôžete chcieť od 80-eurovej topánky, aby vám vydržala dve sezóny v horách. Niekedy si treba povedať, že nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci.

Zo známych osôb sú jeho spokojnými zákazníkmi Marek Ťapák, Adam Ďurica, Andrej Bičan, Dorota Nvotová, chatári Peter Petras či Laco Kulanga. "Obúvali sme aj takého, čo nechodí ale ich iba nosí. Vozíčkar Milan Mach ako prvý prešiel s vozíkom z Hrebienka na Reinerku".

Vladimír Makara je presvedčený, že každý človek sa musí pri výbere topánok, ale aj iných vecí rozhodnúť sám a slobodne. "Aj Slováci si vyberajú z ponúk. Možno nie sú pri výbere až takí národovci, ako obyvatelia západných krajín, ale myslím, že slovo "slovenský výrobok" sa čoraz viac dostáva do podvedomia našinca a čoraz viac verí v kvalitu domácej produkcie. A dúfam aj topánok," dodáva na záver majster obuvníckeho remesla.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.