07.10.2017, 09:00

CE-ZA-AR 2017: Patrónom architektúry je projekt Nová synagóga

Žilinčania si pamätajú, že až do roku 2010 bolo v objekte Kino Centrum.

CE-ZA-AR 2017: Patrónom architektúry je projekt Nová synagóga
Zdroj: Kathrine Tude

Občianske združenie truc sphérique dostalo od Slovenskej komory architektov špeciálne ocenenie - Patrón architektúry. Architekti ho udeľujú za výnimočný počin. Aktivisti ho dostali za obnovu objektu Novej synagógy v Žiline. 

Synagóga je už pár mesiac otvorená, organizujú sa v nej výstavy aj koncerty. Marek Adamov, riaditeľ kultúrnej inštitúcie Stanica Záriečie, ktorá celú obnovu zastrešuje, hovorí, že pokračujú už len „drobnými prácami“, ktoré stoja desaťtisíce eur. 

Ako sa vám podarilo počas šiestich rokov rekonštrukcie zmeniť žilinskú Novú synagógu?
V prvom rade sme vrátili miestu pôvodnú identitu – v roku 2011 veľmi málo ľudí vedelo, že táto stavba bola kedysi synagógou. Väčšina našich rovesníkov ju poznala ako Kino Centrum, starší aj ako aulu Vysokej školy dopravy a spojov (dnešná Žilinská univerzita v Žiline). Po prvej tlačovke a správe v médiách, že ide o Novú synagógu, ktorej autorom je svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens, sa stávalo aj to, že ľudia stáli pred budovou a hľadali ju, lebo niekde čítali, že by tam mala byť.

Zdroj: Kathrine Tude

Synagógu postavili v roku 1931. Viete, ako vtedy vyzerala?
Na začiatku sme o synagóge vedeli akurát to, že je významná vďaka svojmu architektovi Petrovi Behrensovi. Nevedeli sme nič o samotnej stavbe, neexistovali takmer žiadne dokumenty, výkresy, fotografie. Napriek tomu, že je z roku 1931, dodnes sme nenašli vierohodnú fotku pôvodného interiéru. Bola to teda od začiatku detektívna práca a pomohli nám najmä historici architektúry a reštaurátori – samozrejme zadarmo ako dobrovoľníci, rovnako ako väčšina zúčastnených architektov či projektantov. Keďže sme budovu objavovali veľmi pomaly, odkrývaním originálu, náš projekt celých 5 rokov musel meniť. Aj pred rokom sme ešte objavili okná v interiéri, o ktorých sme nevedeli, a opäť sme prekresľovali projekt rekonštrukcie. Dnes už vieme, je to múdra stavba, premyslená. Veľkorysá, monumentálna i vypočítaná a funkčná. Pre nás je to aj priestor s potenciálom pre kultúrny život, nielen pamiatka svojej doby a svojho architekta. Má ducha, genius loci aj budúcnosť.

Koľko stála rekonštrukcia a odkiaľ ste získali peniaze?
Nevieme to s istotou a ešte stále nám ostáva dokončiť milión drobností, ale stálo to asi jeden a pol milióna eur. Hodnota rekonštrukcie a skutočné náklady by však boli minimálne o milión viac, nebyť dobrovoľníkov, ušetrených peňazí vďaka sponzorom a materiálnym darom či vďaka tomu, že väčšinu vecí robili malí živnostníci. Najväčším príspevkom (viac než tretina) bol veľký grant EHP (Nórsko, Lichtenštajnsko, Island), ktorý sme však získali až po troch-štyroch rekonštrukciách. Vďaka nemu prebehli takmer všetky reštaurátorské práce. Dovtedy a súčasne s tým boli všetky ostatné práce realizované kombináciou verejnej a súkromnej podpory, čo bolo aj naším cieľom. Dá sa povedať, že prispeli všetci, ktorí mohli – tritisíc ľudí vo verejnej zbierke, stovky dobrovoľníkov, desiatky malých i väčších sponzorov, stavebných firiem a výrobcov materiálov, granty súkromných nadácií, Zväzu židovských obcí, ministerstva kultúry, Európskej únie i Mesta Žilina. Bola to 7-ročná skladačka, vďaka ktorej vznikla obrovská komunita ľudí, partnerov a spriatelených inštitúcií. Unikátny, hoci extrémne náročný príbeh, ktorý pokračuje, lebo aj „drobnosti“ v prístavbách stoja ďalšie desaťtisíce eur.

Pred pár mesiacmi ste Novú synagógu slávnostne otvorili. Sú už práce definitívne ukončené?
Áno, v máji sme ju otvorili a snažíme sa byť otvorení. Počas celej rekonštrukcie sme boli „pootvorení“ a synagóga bola miestom výstav, festivalov, koncertov a ďalších akcií, stavenisko navštívilo aspoň 20-tisíc ľudí. Ale aj po otvorení je to stále provizórium, ako-tak dokončená je len hlavná sála, ale aj v nej sa stále robilo aj od mája popri hosťovaní výstav a ďalších akcií. Nedokončené zostávajú stále prístavby zimnej modlitebne a novšej prístavby, v ktorej je technické a hygienické zázemie, bez nich to nepôjde naplno sprístupniť. Chýba dokončiť osvetlenie, požiarnu bezpečnosť, toalety, zadný dvor, vykurovanie, aspoň nejaké kancelárie, pretože už 7 rokov chodím s počítačom po stavbe a nemám si ani kde zložiť veci. Pri takej veľkej stavbe sú dôležité aj tieto „detaily“ za niekoľko desiatok tisíc eur. Takže ideme ďalej a pravdupovediac nám to už začína liezť riadne na nervy. Niekedy sa zdá, že to nemá konca. Nedávno mi kamarát hovoril, že už asi druhý či tretí rok hovoríme, že chýba posledných stotisíc, a je to presne tak – keď sa nám zdá, že sme na konci, objaví sa na stavbe ďalšia nedokončená (alebo ani nezačatá) časť.

Zdroj: Kathrine Tude

Ako využívate budovu? Čo v nej môžu obyvatelia Žiliny či diváci nájsť?
Kedysi sme hovorili o kunsthalle, výstavnom priestore pre súčasné vizuálne umenie. Ale už počas rekonštrukcie sme boli viackrát pootvorení a zistili, že ľudia a obyvatelia mesta chcú od nás viac než len jednu funkciu, a tak dnes hovoríme skôr o kultúrnom centre. Základom sú výstavy, ale sme aj priestorom pre koncerty, festivaly, konferencie a spoločenské podujatia, miestom, kde sa stretávajú ľudia. Hoci zatiaľ stále provizórne. Tak, aby bola naša cieľová skupina širšia a bohatšia. O programe aktivít a funkciách zrekonštruovanej Novej synagógy však naďalej s kolegami intenzívne diskutujeme a hľadáme ten správny model. O tom, čo sa konkrétne deje, sa dozviete na novasynagoga.sk. Otvorené máme od utorka do soboty 12.00 – 19.00 h.

Takýchto budov je na Slovensku stále veľa. Niekoľko sa ich podarilo zrekonštruovať, no mnohé chátrajú, sú v dezolátnom stave. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú možnosť ovplyvniť ich ďalší osud?
Dúfam, že toto je náš posledný podobný projekt. Sme združenie pre súčasné umenie a kultúru, a nie spolok stavbárov, a napriek tomu posledných 15 desať rokov trávime na stavbe. Päť rokov na rekonštrukcii Stanice a odvtedy ďalej na zveľaďovaní celého areálu pod Rondlom, ktorý bol totálnym rumoviskom. A sedem rokov na Novej synagóge… Verím, že od budúceho roku sa už budeme môcť naplno venovať našej skutočnej práci. Nie sme odborníci na podobné realizácie (samozrejme, tí, ktorí nám pomáhali, sú) a nikomu vlastne neodporúčam robiť to takto ako my na synagóge – ale ak niekto predsa len chce, radi pomôžeme a poradíme každému, kto sa do podobného dobrodružstva pustí. Alebo skôr len inšpirujeme a motivujeme, lebo pri živelne svojpomocnom procese je najmä motivácia vydržať a nevyhorieť najväčší problém. Ako prvé by som odporučil najmä to, že záchrana pamiatky je beh na dlhú trať a čím pomalšia je, tým lepší je výsledok. Aj preto eurofondové projekty nie sú ideálom. A ešte to, že to nie je len o stavebnej obnove. V prvom rade treba vdýchnuť pamiatke nový život v podobe zmysluplných aktivít. Dúfam, že my ich máme.

Dobrá architektúra a umelecký priestor priťahujú k sebe nových a nových fanúšikov, môžu zlepšiť turizmus v meste. Aké sú vaše doterajšie skúsenosti?
Som prekvapený, že aj v meste, ako je Žilina, sú turisti. Niekedy sa stane, že z tých 20 – 50 ľudí, čo k nám za deň prídu počas úvodných otváracích hodín, je polovica odinakiaľ. V Prahe to neprekvapí, ale tu je to pre nás celkom nová skúsenosť.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.