V utorok zorganizovala najväčšia slovenská aukčná spoločnosť SOGA už svoju 70. dražbu. Predalo sa na nej 63 percent ponúkaných diel a kupujúci zaplatili spolu takmer 10,5 milióna korún. Nemožno to, samozrejme, porovnávať so sumami, ktoré sa ozývajú v aukčných sieňach ako Sotheby's a Christie's, faktom však je, že počet dražiteľov na slovenských aukciách stúpa. Aj na Slovensku sa tak umenie postupne stáva obchodným artiklom, ba až biznisom. Galeristi, kurátori aj umelci sa však zhodujú v tom, že skutočný trh s umením u nás ešte ani zďaleka neexistuje.
Rýchlo a jednoducho
Aukcia je tou najlepšou a najmä najjednoduchšou cestou, ako prísť k dielu bez naháňania sa po galériách či ateliéroch. Hoci menej dobrodružnou. Predvýber diel za vás vykoná aukčná sieň, vám už len zostáva rozhodnúť sa. Približne 250 diel, ktoré na svojich aukciách ponúka SOGA, je výsledkom selekcie asi 500 - 600 diel. "Zber" prebieha asi štvrť roka. Na posúdenie do predajne prinášajú svoje diela zväčša majitelia súkromných zbierok, pri súčasnom umení sa ozývajú aj samotní umelci. Následne nastupujú konzultácie o pravosti a hodnote diela, ako aj diskusia o vyvolávacej cene. Tá zväčša vychádza z cenových precedensov, ktoré sa na našom trhu vytvorili, alebo je výsledkom dialógu medzi aukčnou spoločnosťou a majiteľom: "Niekedy majitelia prídu s nereálnou predstavou, my ju potom musíme korigovať," hovorí Nina Gažovičová z aukčnej spoločnosti SOGA.
Chcem obraz. Čo teraz?
SOGA na každej aukcii registruje okrem stabilných kupujúcich aj zopár "nováčikov". Zväčša ide o podnikateľov, ktorí sa rozhodli založiť si súkromnú zbierku. Podľa čoho sa rozhodujú, čo kúpiť? Má im kto poradiť? "Ten, kto chce kupovať, mal by si pozrieť výsledky aukcií, výstavy v relevantných galériách, články v odborných periodikách," hovorí kurátorka moderného a súčasného umenia Beata Jablonská. Tí lenivejší sa však obrátia priamo na aukčnú spoločnosť alebo si zaplatia kunsthistorika, ktorý im zbierku zostaví. "Na Slovensku neexistuje niečo ako art consulting vo svete, verejne tu žiadni takíto poradcovia nefungujú. Niektoré investičné skupiny majú svojich interných poradcov," hovorí Nina Gažovičová. Pomáhajú im zozbierať diela, ktoré už overil čas alebo pri ktorých je šanca, že ich cena bude stúpať. V tom prípade ide naozaj o dlhodobú investíciu. Pre naozajstných zberateľov je umenie srdcovou záležitosťou, a nie obchodom. V posledných rokoch však stúpa najmä podnikateľská klientela. A narastajú aj sumy, ktoré sú ochotní zaplatiť. V ich prípade je však skupovanie diel skôr "imidžovou" záležitosťou.
Podpora umenia? Načo?
Najväčší záujem majú Slováci ešte stále o staré umenie či slovenskú modernu (Benka, Galanda, Fulla, Alexy...). Sme skrátka konzervatívni a bojíme sa riskovať. Súčasné umenie je stále na okraji záujmu. Aj preto trh s umením u nás takmer neexistuje. Okrem troch aukčných spoločností (SOGA, Art.sk a Darte) tu existuje len málo predajných galérií, ktoré by navyše ponúkali kvalitné diela. Zriedkavé je aj to, že by záujemca prišiel kúpiť dielo priamo do ateliéru. Ak aj investujeme do mladých umelcov, zväčša preferujeme tradičný obraz. "Stenu má každý a obraz je stále ako keby taký symbol kvality," hovorí mladý sochár Martin Piaček. "Ľudia sú schopní zmieriť sa s nejakým abstraktným obrazom, ale nie sú schopní zmieriť sa s nejakou neznázorňujúcou sochou. To považujú za niečo, na čo padá prach," dodáva. Problémom je aj žalostný stav slovenských galérií, ktoré umelcov nevedia ani zaplatiť, nieto im poskytnúť nejaký manažment, taký bežný na západe. A kto nie je na očiach, o tom sa nevie a jeho diela sa stávajú nepredajnými. Slovensko je iné aj v tom, že kým vo svete existujú tzv. mecenáši umenia, u nás sa takáto podpora mladého umenia akosi netraduje. "Mecenášstvo ľudia na západe berú aj ako druh morálnej povinnosti. Tým, že patria k elite, berú to ako záväzok," upozorňuje Piaček. " Na Slovensku sú umelci považovaní skôr za hobby krúžok," dodáva.
| Kto dá viac? Obraz Aladára Edvi-Illésa je predstavený, boj sa môže začať. Snímka Samuel Vanko |