Americký prezident George W. Bush a britský premiér Tony Blair príliš riskujú, keď idú do vojny v čase nemalých problémov svetovej ekonomiky. Americké hospodárstvo, ktoré je hnacím motorom svetovej ekonomiky, sa stále nemôže dostať z problémov, a to ani po dvanástich škrtoch v úrokových sadzbách.
"S ohľadom na súčasné oslabenie svetovej ekonomiky, toto môže byť obzvlášť zlý čas na vstup do vojny," vyhlásil Graeme Leach, hlavný ekonóm jedného z ekonomických inštitútov Institute of Directors. Nikto nepochybuje, že obidvaja lídri dúfajú v čo najkratšiu vojnu a rýchlu povojnovú obnovu Iraku.
Vojny podporujú, ale aj likvidujú ekonomiku
Je historicky overené, že rýchle a úspešné vojnové ťaženia podporujú dôveru spotrebiteľov, ako aj výrobné sektory zvýšenými výdavkami na zbrojenie. Príkladom môže byť vojna o Falklandské ostrovy z roku 1982, po ktorej nasledovalo obdobie výrazného rastu britského hospodárstva. Podľa Martina Weala z britského Národného inštitútu pre hospodársky a sociálny výskum, okolnosti sprevádzajúce jednotlivé vojnové konflikty sú rôzne. "Existujú aj vojny ako tá vo Vietname (60. roky), ktoré sú ekonomicky nepomerne náročnejšie, a ak pôjdeme po rebríčku hore, dostaneme sa až k vojne ekonomicky úplne zničujúcej, ako bola 2. svetová vojna."
Z čisto ekonomických dôvodov o rozsahu škôd pre svetové či národné hospodárstvo rozhodujú tri základné faktory:
-- dĺžka trvania vojny
-- intenzita samotného konfliktu
-- momentálny stav ekonomiky na začiatku vojny
Podľa britskej spoločnosti BBC spôsob propagácie vojny čiastočne upokojil ceny ropy, keďže obchodníci na trhu stavili na rýchlu vojnu s minimálnym prerušením dodávok ropy na trh. Napriek tomu však riziko prudkého rastu cien ropy počas samotného konfliktu by mohlo výrazne zasiahnuť do ekonomiky a z nádejného oživenia razom posunúť svetové hospodárstvo do hlbšej recesie. "Zotrvanie cien ropy na úrovni 40 až 50 USD/barel znemožní akýkoľvek hospodársky rast vo svete," uviedol Graeme Leach. Zvyšovanie cien pôsobí na ekonomiku oslabujúco, keďže núti spotrebiteľov míňať viac peňazí na pohonné látky a menej na ostatné výrobky.
Náklady stále na vážkach
Od vojny k vojne?
Priame náklady na vojnu sú ešte neistejšie. G. Leach odhaduje, že krátka vojna by mohla ubrať z HDP Spojených štátov asi 1 %, čo je približne 150 mld. USD. V prípade Británie by tento účet bol neporovnateľne nižší, asi 3,1 mld. USD. Podľa audítorskej firmy Deloitte & Touche vojna spôsobí, že po uzatvorení prvých šiestich mesiacov fiškálneho roka bude britský rozpočet so schodkom 12 mld. libier. Ministerstvo financií bude tak musieť znížiť odhad rastu HDP v každom z nasledujúcich dvoch rokoch o 0,25 %. Minister Gordon Brown zatiaľ vyčlenil na vojnu 1,75 mld. libier. Musí však počítať aj s ďalšími 2 mld. libier na nepriame náklady ako napr. zníženie príjmov na daniach v dôsledku problémov firiem. Všetky odhadované náklady sú omnoho vyššie ako 80 mld. USD vydaných na prvú vojnu v Perzskom zálive, aj keď tu vtedy prispeli ešte aj susedné arabské štáty 4 mld. USD. Humanitné operácie a náklady na mierové aktivity v Iraku by mohli dosiahnuť 150 mld. USD, odhady sú však skutočne široké. V Bosne sa náklady na mierové sily vyšplhali na 0,25 mil. USD na jedného vojaka. A je tu ešte horší scenár -- teroristické útoky ako odpoveď na vojnu alebo podpálenie ropných vrtov. Predstavitelia ropnej firmy Shell sa pritom vyjadrili, že "čelíme neistým a ťažkým časom".
Bez ohľadu na všetky obavy a neistoty sa však zdá, že financovanie moderných armád a vývoj nových technológií sa už stali bežnou súčasťou života. Ako povedal M. Weale, "obdobie mieru trávime splácaním dôsledkov poslednej vojny a zároveň šetríme na novú. Vojny totiž nastupujú pravidelne každých približne 10 rokov." Svetových lídrov od vojnových hier neodrádza ani to, že môžu hnať svoje ekonomiky do recesie. Odveta však môže prísť v čase mieru. Otec dnešného prezidenta USA tiež vyhral vojnu v rou 1991, prehral však v mieri, keď neuspel v nasledujúcich voľbách napriek tomu, že vtedy jeho krajina bola na ceste k oživeniu.
StoryEditor