Vznik koalície Smer - HZDS - SNS bol pre časť pozorovateľov prekvapením a dalo sa očakávať, že zahraničie ju nebude vnímať s nadšením. Podľa kuloárnych informácií sa dokonca vysvetľuje aj tým, že k dohode sa blížili rokovania medzi SDKÚ a HZDS. Čo vy na to?
- Podľa mňa nie, lebo táto dohoda by nestačila, problémom na strane pravicovej koalície bolo KDH. Takéto informácie nezohrávali žiadnu rolu, nám išlo o to, že v rámci týchto troch strán vznikol najväčší priestor na realizáciu našich zámerov a programu.
Ako vnímate kritiku od vašich protivníkov, keď vás obviňujú, že neplníte svoje predvolebné sľuby v otázke Iraku?
- Nemajú nič iné poruke, tak sa snažia nájsť čokoľvek, čo by mohli spochybniť. Rozumiem ich nervozite, lebo vláda začala pomerne úspešne pracovať. V otázke Iraku sme jasne deklarovali, že rozhodneme hneď po prevzatí moci a rozhodnutie sme prijali v rámci prvých sto dní. Z pohľadu štvorročného volebného obdobia to možno definovať ako rozhodnutie hneď v úvode nášho vládnutia. To, že sa jednotky sťahujú vo februári 2007, je spôsobené najmä technicko-organizačnými záležitosťami, keď treba pripraviť techniku na stiahnutie. Táto posledná rotácia zabezpečuje prevoz.
Ak Smer kritizuje slovenská pravica za to, že ustupuje od svojho volebného programu, neznamená to, že nie veľmi deklaratívne preberáte z reformných krokov bývalej vlády viac, ako ste ochotní pred verejnosťou pripustiť?
- Myslím si, že vyznieva veľmi komicky, ak ľudia, ktorí nedokázali splniť svoje sľuby za osem rokov, nás idú kritizovať za to, že sme ich nesplnili za osem týždňov. Opozícia je na to, aby kritizovala a udržiavala vládu v strehu a tá by sa mala snažiť detailne plniť svoje slová a dobre vládnuť. Keby nás opozícia chválila, niečo by zrejme nebolo v poriadku.
Navonok to však vyzerá, že pokračujete v trendoch predchádzajúcej vlády, len jemne korigujete jej kroky.
- Myslím si, že ide o zásadnú zmenu, lebo vy porovnávate rozsah právnych zmien, ale štátny rozpočet, schválený vo vláde, je zásadne nastavený inak, v záujme potrieb väčšiny ľudí. To nemôžete poprieť. Z tohto uhla pohľadu zmena jednoznačne nastala. Na niektoré zmeny treba urobiť zákonné úpravy, na niečo stačí rozhodnutie vlády alebo iba ministra. Predchádzajúca vláda skutočne je tá posledná, ktorá by nám mohla vyčítať neplnenie sľubov.
Minister financií Ján Počiatek je pre pravicovú časť politickej scény i spoločnosti zatiaľ príjemným prekvapením. Pri viacerých rozhodnutiach sa zdá, že okrem niektorých poradcov si osvojil aj názory bývalého ministra. Ste s ním spokojní vo vláde?
- Myslím si, že áno, pretože sa podarilo predovšetkým vytvoriť aj rozpočet, ktorý na jednej strane reflektuje naše záväzky a pripravil priestor pre plnenie sľubov a vládneho programu aj v budúcich rokoch. Myslím si, že sa treba spýtať aj ďalších inštitúcií, napríklad odborov, ako to podľa nich vyzerá s plnením sľubov. Povedali by úplne iné čísla ako opozícia.
Kde je podľa vás tá zásadná zmena v porovnaní s bývalou vládou?
- V jednoznačnom otočení smerom k ľuďom. Viete si predstaviť, že by predchádzajúca vláda zvýšila na takú úroveň minimálnu mzdu?
Napríklad SZČO s tým zvýšením nie sú nadšené.
- To nevidíte správne, lebo sme povedali, že niektoré poplatky nebudeme viazať na tento inštitút. Toto je vo vedľajších zákonoch. To isté platí o vzťahu k dôchodcom. Už sme napríklad prerokúvali v NR SR zákon o zvyšovaní výsluhových dôchodkov vojakov a policajtov, lebo tie neprerokovala bývalá vláda tri roky... Je toho však oveľa viac... Vám sa to zdá ako malé prvky, ale pre ľudí to nie je málo. Zníženie poplatkov pre dôchodcov znamená mesačne aj 500 - 600 korún, týka sa to aj tých, ktorí chodia do kúpeľov alebo sú hospitalizovaní. To nemôžete hodnotiť zo svojho hľadiska strednej vrstvy, ktorú v podstate 20-korunový poplatok nezaťažoval, ale pre dôchodcov to boli závažné peniaze.
Hovoríte o strednej vrstve, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že pri tzv. milionárskej dani sa tým najsolventnejším vrstvám vyhýbate a najchudobnejším pomáhate iba drobnými úpravami. Nie je aj pre túto vládu stredná vrstva niečím sekundárnym?
- Vôbec nie, lebo ak si všímate odpočítateľné položky, tak tá degresivita zasiahla v zásade približne desať percent najvyššej príjmovej skupiny. Rozumiem tomu, ak sa niekomu zdá, že 47-tisíc korún príjmov má stredná vrstva, ale ten príjem patrí iba k horným desiatim percentám a horných desať percent obyvateľstva netvorí jeho strednú vrstvu. Treba povedať, čo je stredná vrstva na Slovensku, že jej príjem sa pohybuje medzi 20- a 30- tisíc korunami.
Vaše doterajšie ekonomické rozhodnutia - privatizácia letiska, boj s monopolmi, milionárska daň, zníženie DPH, neistý druhý a tretí pilier dôchodkov - na jednej strane poukazujú na to, že nejdete na doraz pri plnení volebných sľubov. A fakticky tak akceptujete časť reformných krokov bývalej vlády. Na druhej strane nemožno nevidieť, že chcete mať čo najviac štátu pod kontrolou. Ktorý smer bude pre Smer dominantný?
- Sociálnodemokratická vláda má vždy väčší záujem o štátny vplyv. Neoliberálne teórie hovoria opak, ale my si myslíme, že za súčasného stavu ekonomiky je ten štátny vplyv veľmi dôležitý. Pretože niektoré veci nie sú na úrovni európskych cien, ale iné áno. My nemôžeme za európske ceny nakupovať energiu, s tým nesúhlasíme, najmä, ak vidíme zisk firmy, ktorý je prinajmenšom neprimeraný. A ak má takýto zisk, nie je najmenší dôvod na to, aby sa zvyšovala cena plynu, najmä, ak cena ropy klesá. My vyžadujeme korektný prístup, a týmto ľuďom, ktorým ide predovšetkým o zisk, sa snažíme vysvetliť, že v týchto podnikoch má štát majetkovú väčšinu. A hoci manažérske oprávnenia stratil vďaka bývalej vláde, názory väčšinového vlastníka by mal rešpektovať každý manažér. Ak sa im to nepáči, naznačuje to, že štát v uplynulých rokoch absolútne neobhajoval svoje záujmy.
Považovali by ste za riešenie vašej istej zahraničnopolitickej izolovanosti, keby z postu predsedu SNS odstúpil Ján Slota?
- Neviem o žiadnej zahraničnej izolovanosti. Tá by bola vtedy, keby sme sa s nikým nestretávali, nechodili do zahraničia, keby na Slovensko neprichádzali žiadne zahraničné návštevy. To pozastavenie členstva je vnútrostranícka záležitosť, kde naša stranícka organizácia európskeho rozmeru má iný názor na nášho koaličného partnera. Dali sme si desať mesiacov času...
Čo chcete urobiť za tých desať mesiacov?
- Môžu sa pozrieť, či tu došlo k nejakým excesom alebo nie, či presadzujeme sociálnodemokratický program s európskymi hodnotami vo vzťahu k menšinám, že ministerstvo vnútra absolútne bojuje proti všetkým formám xenofóbie, že sme nekompromisní v tomto boji.
Ale otvorene - nepomohlo by vám, keby Slota nebol predsedom SNS?
- Takto otázka nestojí. Z môjho hľadiska je voči mne nelegitímna. Je to otázka na SNS, a tá má svojho lídra, ktorý sa svojimi činmi za terajšej vlády a aj predtým, ak neberiem dávnu minulosť, nejakým extrémistickým spôsobom neprejavoval.
StoryEditor