15.06.2017, 00:01

Mŕtve more, voľba tohto leta. Nájsť Somodomu a Gomoru a čo vám domáci neodpustia

Nebo je modré a je tu asi o desať stupňov viac. Izraelčania tvrdia, že aj bez krému na opaľovanie sa tu nespálite. Radšej som to však neskúšala.

Aj na dne sa prevaľujú malé a veľké biele kryštály, ktoré sa nestihli rozpustiť.
Zdroj: Flickr

Z Jeruzalema je to k Mŕtvemu moru asi hodina cesty. Ale rozdiel, pokiaľ ide o počasie, pociťujem obrovský. Najväčšie mesto Izraela je na kopcoch, fúka tam vietor a na nebi sa preháňajú obláčiky, píše idnes.cz.

Tu, pri mori rozprestierajúcom sa v údolí asi 400 metrov pod úrovňou hladiny oceánov, sa vzduch ani nepohne.  Aj voda je teplá. Má totiž vďaka tridsiatich troch percentám soli vyššiu hustotu, takže sa ľahšie ohrieva.

Zdá sa mi, že je dokonca teplejšia než vzduch - je popoludnie a mne je v mori príšerné teplo. Preto vďaka za studené sprchy, ktorými sú vybavené pláže, rovnako ako lehátkami, slnečníkmi a pitnou vodou. To robí aj v lete toto miesto znesiteľným. Zisťujem, že je lepšie kúpať sa skoro ráno alebo podvečer.

Na brucho nie!

Ideálne pre cestu k Mŕtvemu moru sú jar a jeseň - to sú teploty príjemné, ale tiež tu býva najväčšia nával. V zime je tu sympaticky vyľudnené, ale užijú si to skôr otužilejší jedinci. Keď vojdem do vody, začínam chápať, prečo Izraelčania tomuto miestu hovoria More soli (jám melach).

Aj na dne sa prevaľujú malé a veľké biele kryštály, ktoré sa nestihli rozpustiť. Mala by som mať topánky, aby som sa o ne neporanila, ale skúšam to bez nich a ide to. Voda na prvý pohľad pripomína olej. Krásne nadnáša.

Je to, akoby som sedela, hoci podo mnou nie je stolička. Napadá ma, či sa tu dá plávať. Obrátim sa na brucho. Vzápätí je mi jasné, prečo sa práve toto v Mŕtvom mori robiť nemá. Okamžite sa mi zdvihne zadok, zatiaľ čo hlavu mi to ťahá dolu. Dá mi dosť práce dostať nohy späť pod seba, ale podarí sa mi vrátiť do polohy, ktorú by tu mal človek dodržiavať.

Stálo ma to pár nepríjemných hltov "presolenej" vody, ale som zase na chrbte. Keď zabudnem a mokrou rukou si siahnem na tvár, pochopím, prečo je potrebné si strážiť hlavne oči. Jediný, kto v tejto vode vie plávať, sú plavčíci. Ide im to dobre a hlavne rýchlo, čo je celkom upokojujúce zistenie.

Vznášam sa vo vode, pod sebou aj okolo sa pozerám na biele kryštály a relaxujem. Je mi ľúto, že po dvadsiatich minútach musím preč. Aj keď láka zostať dlhšie, podráždená koža za to nestojí. Ani bolenie hlavy. Nakoniec, kúpeľ si počas dňa ešte môžem zopakovať.

Stĺp? Aký iný, ako soľný

Čo so zvyškom času, ktorý neprelenošíte na pláži? Stráviť sa dá pri hotelovom bazéne, ale bola by to škoda. Práve v miestach okolo Mŕtveho mora totiž archeológovia našli zvyšky osídlenia, ktoré mohli byť starozákonnými mestami Sodoma a Gomora.

Skoro nič tu však nezostalo. Len soľný stĺp na juh od oázy Neve Zohar, o ktorý sa podľa biblického príbehu premenila Lótova žena, keď sa obzrela.

Skutočným výletom do histórie sú Kumránske jaskyne, kde boli nájdené slávne zvitky od Mŕtveho mora, a tiež Masada z 1. storočia pr. n. l. Na túto pevnosť, ktorú starí Rimania dobývali mesiace, sú Izraelčania hrdí.

Byť pri Mŕtvom mori a nevidieť Masadu je pre nich hanba. Našťastie dnes na ňu vedie lanovka. Začínam ich chápať, pohľad z vrchu skaly na Mŕtve more, jeho biele kryštály a na zlatistú púšť je nezabudnuteľný.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.