15.05.2017, 20:20

Po stopách Slovákov vo Varšave

Návšteva Varšavy, dvojmiliónovej metropoly, je stretnutím s mestom, pyšným na svoju históriu, ktoré ako Fénix vstáva z popola. Neustále sa mení, priťahuje dynamikou, modernosťou a priateľskou otvorenosťou.

Po stopách Slovákov vo Varšave
Zdroj: M. Cieszewski / Poland.pl

Zo slovenského hľadiska sa zdá, že hlavné mesto Poľska je niekde ďaleko, rozprestiera sa na rozľahlých pláňach medzi Tatrami a vzdialeným Baltským morom, kam v dávnych časoch viedla jantárová cesta. Slovensko, čo je prirodzené, malo úzke kontakty s Krakovom, ktorý v roku 1596 kráľ Žigmund III. Waza, pôvodom Švéd, vyhlásil za hlavné mesto Poľska, ale na Varšavu sa to neprenieslo.

Do Varšavy určite zablúdili niektorí obyvatelia Spiša alebo pltníci, ktorí z hôr splavovali drevo až do Baltského mora. Zdá sa však, že prvým Slovákom, ktorý sa zapísal do dejín tohto mesta, bol Matej Kamenický. Narodil sa v roku 1734 v Pustých Úľanoch a v Šoproni a vo Viedni študoval hudbu. Do Varšavy prišiel v roku 1762 a rozvíjal tam svoj talent. Učil spev a hru na klavíri, ale bol aj skladateľom.

Bol to on, kto zložil hudbu k druhej poľskej opere „Nędza uszczęśliwiona“ (Obšťastnená chudoba), ktorá vznikla v roku 1778 a v tom istom roku bola aj hraná a zožala veľký úspech. Kamenický zložil aj ďalšie opery a rad ďalších skladieb. Zomrel v roku 1821, a hoci sa dnes o ňom hovorí málo, možno ho určite považovať za predchodcu a patróna poľsko-slovenskej kultúrnej spolupráce.

Slováci sa zapísali aj do histórie Varšavského povstania, ako jediná národnostná skupina bojujúca po boku poľských povstalcov s nemeckými okupantmi pod vlastnou štandardou. Na prelome rokov 1942 – 1943 na podnet Miroslava Iringha v okupovanej Varšave vznikol Slovenský národný komitét, ktorý sa skladal z členov slovenských stúpencov prebývajúcich vo Varšave.

Nadviazali spoluprácu s poľským odbojom a vytvorili slovenskú 535. čatu, pôsobiacu v rámci poľskej Krajinskej armády. Táto jednotka sa zúčastnila Varšavského povstania v auguste a septembri 1944, kde statočne bojovala na Czerniakowe. Jej vojaci ako jediní nosili osobitnú pásku so slovenskou trikolórou a slovenským znakom. Odhaduje sa, že povstania sa zúčastnilo približne 100 Slovákov.

To sú len dva príklady historickej prítomnosti Slovákov vo Varšave, o ktorých je zaujímavé vedieť pre lepšie uvedomenie si, že hlavné mesto Poľska vôbec nie je tak ďaleko. Od júna sa tam z Bratislavy dostaneme letecky za necelú hodinu. Veľmi dobre funguje aj letecké spojenie Varšava – Košice – Varšava, kde lieta poľská letecká spoločnosť LOT. A ak niekto nemá rád lietadlá, z Bratislavy do Varšavy sa dostane za sedem hodín vlakom a približne rovnako trvá aj cesta autom.

Varšava je mesto, kde sa nebudete nudiť. Jeho pamiatky – Staré Mesto a Kráľovský hrad boli obnovené po ich úplnom zničení počas 2. svetovej vojny, pričom ich krása a starostlivosť pri obnove vzbudzujú skutočný obdiv. V jednom z domov v blízkosti námestia, ktorému dominuje varšavská morská víla – Syrenka, symbol mesta, sa nachádza Slovenský inštitút.

Prechádzku po Starom Meste je určite treba skončiť večer v multimediálnom Parku fontán, ktorý funguje od mája do septembra. Na druhý deň si môžete zájsť do Vedeckého centra Kopernika. Tam, rovnako deti, ako aj dospelí, odhaľujú tajomstvá prírody a to, čo si pamätajú z hodín biológie a fyziky, sa zrazu stáva fascinujúcou zábavou. Toto je miesto, kde sa treba dotýkať, krútiť kľukami, zdvíhať závažia, búchať, naháňať malé častice, fúkať a pozerať, ako vyzerá svet okolo nás.

Ak už budete mať dosť zábavy, stačí ak sa vyberiete na druhú stranu Visly a odpočiniete si na jednej z pláží nachádzajúcich sa pozdĺž rieky, ktoré sa z roka na rok stávajú významnejším rekreačným centrom Varšavy. Prívrženci športu si určite nenechajú ujsť návštevu Národného štadióna, ktorý má kapacitu 58 000 divákov. Práve tu sa konal aj otvárací zápas Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012.

Z Vedeckého centra Kopernika sa môžete metrom rýchlo presunúť do Múzea Varšavského povstania, ktoré nie je len obyčajným múzeom. Jeho multimediálny charakter pomáha pochopiť, a dokonca zažiť hrôzy 2. svetovej vojny a nemeckej okupácie, ako aj objaviť význam Varšavského povstania pre súčasnú Varšavu. Vypuklo v auguste 1944 a veľmi ju poznačilo. Medzi exponátmi je aj zástava slovenských vojakov, bojujúcich v tomto povstaní.

To je len niekoľko miest, kde sa nikto určite nebude nudiť. Varšavské ponuky sa tým však nekončia. Bolo by dobré spomenúť aj najkrajší park v Európe – Łazienki, kde si treba vypočuť koncert Chopinovej hudby, očarujúcu rezidenciu kráľa Jána III. Sobieského vo Wilanowe a moderné Múzeum dejín poľských Židov POLIN. Vo Varšave je ešte veľa fascinujúcich miest, ale bude najlepšie, keď sa o tom presvedčíte sami.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.