Ako sám hovorí na Ukrajine mal stabilných klientov z celého sveta, takže si tu založil spoločnosť, klienti ho teraz platia za tú istú prácu, len teraz ju vykonáva na Slovensku.
Slovensko je vo všeobecnosti veľmi ústretové voči ľuďom. To, čo považuje za naozaj nepríjemné, súvisí s cudzineckou políciou. „Policajti sú fajn, v tom problém nevidím. Ide o proces s prijímaním cudzincov. V Bratislave je potrebné vystáť si obrovské fronty, aby ste sa na políciu vôbec dostali, kvôli tomu, že potrebujete všetky potrebné povolenia na pobyt alebo aktualizovanie tých, ktoré už máte. Je to úplné peklo a štát s tým nič nerobí. V tomto prípade to vyzerá, akoby s cudzincami zaobchádzali ako s špinavými zvieratami na farme. To je najnepríjemnejšia vec. A pritom tu platím dane, a nie málo a očakávam rešpektovanie základných ľudských práv.“
Slováci majú na všetko kopu času
Druhou vecou, ktorú si všimol, je že Slováci sú takpovediac trochu pomalí. „Neurobia to dnes, majú na to čas. Urobia to zajtra alebo budúci týždeň.“ Ako sám hovorí, musíte si na to jednoducho zvyknúť: Slováci sa jednoducho neponáhľajú.
„Aj z hľadiska niektorých služieb – napríklad kadernícke služby pre ženy. Ťažko nájdete niekoho, kto je naozaj profesionál.“ Podobne je to podľa jeho slov ale aj v zdravotníctve. „Som schopný zaplatiť všetky výdavky, takže nehovorím o štátnom zdravotníctve – ale dobrých, profesionálnych službách súkromných ambulancií, ale to jednoducho nie je možné. Lekári sú neustále zaneprázdnení, mali by ste prísť až alebo iba vtedy, keď sa chystáte zomrieť alebo v podobnej krajnej situácii. Ak potrebujete špecializovanú lekársku radu, je to na niekoľko mesiacov. Na Ukrajine ste na súkromnej klinike dostali potrebnú pomoc okamžite a to aj vrátane víkendov.“
Vladimirove znechutenie totiž pramení zo skúseností, keď jeho deťom určili dokonca zlé diagnózy, čo hodnotí ako vysoko neprofesionálne. Vo všeobecnosti hodnotí život na Slovensku ako pokojný a krásny. „Naozaj máme radi Bratislavu a Slovensko. Pre nás teraz je ľahké cestovať kdekoľvek, pretože toto mesto je ako centrum Európy a spoločné miesto troch krajín (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko)."
Prezradil prečo museli opustiť rodnú Ukrajinu
„Dôvod, prečo sme opustili Ukrajinu, je nedostatok skutočných reforiem a agresívny nárast trestnej činnosti v dôsledku rusko-separatistickej invázie na východe krajiny. Veci sa menia a v našom domovskom meste už jednoducho nie možné žiť..."
Slovensko si vybrali, pretože to bol najjednoduchší a najrýchlejší spôsob prisťahovalectva, je blízke ich vlasti, je tu veľa milých ľudí a všetko sa tu lepšie rozvíja. Napriek tomu sa mnohí Slováci sťažujú na kvalitu ciest – „pritom na Ukrajine sú desaťkrát horšie, teda okrem hlavných ciest,“ hovorí Vladimir.
„Inak život tu máme radi! A ak polícia zmení svoje správanie voči cudzincom a zlepší naše vzťahy, rád by som tu zostal dlhšie a viac investoval svoje úspory a budúce príjmy do slovenskej ekonomiky,“ dodáva na záver.