Počas svojho života boli nebezpeční a zvrchovaný status si chceli udržať aj po svojej smrti. Ich príbuzní a blízki preto neváhali investovať nemalé peniaze do megalomanských náhrobkov. Také bolo krédo a štýl nielen ruských mafiánov deväťdesiatych rokov. Aj po smrti museli vzbudzovať rešpekt, píše Tomáš Holý pre Lidovky.cz.
Náhrobky obrích rozmerov s opulentnými výjavmi. Často v životnej veľkosti s pozlátenými portrétmi z obdobia na „vrchole“. Samozrejmosťou je privilegované miesto na cintoríne, pretože aj tam musí mať mafiánsky boss adekvátny priestor. Taká je cintorínska kultúra mafiánskych klanov z východu. Bizarné pomníky ponúkajú nespočetné cintoríny nielen v Rusku.
Pomyselná dominancia na cintoríne bola v móde predovšetkým v deväťdesiatych rokoch, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu rozpadali v novo nastolenom podnikateľskom prostredí rôzne gangy či rodinné klany, pretože konkurencia bola vysoká a udržanie moci stále náročnejšie. V takzvanej vojne gangov či klanov zomreli stovky ľudí. Tým všetkým ich príbuzní stavali kolosálne hroby.
Vo svojom fotografickom dokumente sa ich snažil zachytiť Denis Tarasov. Jeho zábery vyobrazujú náhrobky vypovedajúce až o istom fetiši a zmysle pre detail zo života mŕtvych. Pozostalí neváhali vyobraziť zosnulého v tom najlepšom či s jeho charakteristickými vecami - obľúbené džínsy, kožuch, opulentná večera, šampanské či luxusné autá.
Podľa Tarasova sa takéto cintoríny dajú hojne nájsť v Rusku, Bielorusku či na Ukrajine. Hodnota týchto opulentných náhrobkov je obrovská. Vo veľa prípadoch by sa dal za jeden taký zaobstarať úplne nový automobil lepšej značky.