Tadiaľ to pôjde, počujem hlas vedľa seba a pozriem sa smerom, ktorým sa nesie. Je tam rozbité okienko. Nie okno, ale okienko. Také to kúpeľňové. Všade okolo sú črepy. Stojím na streche bývalých kúpeľov kdesi na Staroboleslavsku. Preliezanie opustených miest dostal už aj svoj názov: urbex.
Už dostať sa sem mi dalo dosť práce. Plazenie pod ostnatým drôtom, šplhanie po stienkach. To všetko čo najmenej nápadne, ticho. "Schovajte sa!" zavelí Lucia a ja i Matyáš sa okamžite skrčíme. Dole na chodníku medzi rozkvitnutými sasankami sa prechádzajú nedeľní návštevníci parku.
Nikto sa nepozerá naším smerom. Nikoho by určite nenapadlo, že niekoho môže napadnúť liezť do starej chátrajúcej barabizne. Ale istota je istota. Počkáme, až návštevníci prejdú, a vydáme sa k okienku.
"Podrž mi to." Matyáš sa pretiahne dovnútra ako lasička, zatiaľ čo ja stojím na streche a pripadám si ako slon na strome.
"Tak poď!" podnieti ma Lucia.
Podám jej opatrne foťák a statív a idem na to.
"Hej, a ako sa dostaneme späť?" napadne ma, keď zhodnotím výšku okna nad podlahou kúpeľne, do ktorej sa práve chystáme spustiť.
"To teraz nerieš. Dostaneme sa."
"A kadiaľ?" Moja otázka sa rozplynie v teple dechtovej strechy. Pretože Lucia aj Matyáš sú už dávno vnútri. "Oukej." Šuch! Som dole. Ovanie ma chlad a pach starej omietky a zatuchliny. Kúpeľňa. Dlaždičky zostali skoro neporušené, dokonca aj s obrázkami lodičiek, ktoré na ne niekto nalepil.
"Som hore!"počujem Matyáša z prvého poschodia, zatiaľ čo Lucia mieri na obchôdzku priestorov okolo. Opatrne našľapujem na črepy a úlomky múrov. A tiež nedôverčivo prezriem strop. Čo ak je niektorý z tých trámov uvoľnený? Alebo ten podo mnou?
"Je lepšie držať sa u múrov," upozorní ma Lucia, ktorá vykukne z jednej z miestností. Skoro sa jej zľaknem.
"Poď sa pozrieť dozadu, to je bomba!"
Stojíme zrejme v jednom z bývalých hostinských izieb. Na okne sa v jarnom vánku pohojdáva záclona. Zašlá, špinavá, ale dodáva miestnosti nádych tajomna. Kto ju sem asi zavesil? Ako vyzerali izby v čase, keď boli tieto kúpele v prevádzke?
O kúsok ďalej objavíme skoro neporušenú kuchynskú linku. Retro skrinky sú zaprášené, ale farby stále presvitajú. A keď sa spoza rohu vynorí celá neporušená stena z luxferov, vydýchnem nadšením.
"To je nádhera ..." Celú reportáž nájdete tu.
Urbex výprava
Svoje lokácie si títo nadšenci starostlivo strážia. Čím viac ľudí miesto navštívi, tým je väčšie nebezpečenstvo, že bude zničené a rozkradnuté. Urbex sa preto tiež riadi nepísanými pravidlami, ako nevytvárať vstupy, neodnášať vybavenie, nezverejňovať lokácie. A preto sa pre navštívené miesta používajú často prezývky. My sme s Luciou a Matejom navštívili miesta pomerne známe, ktorá je ľahké dohľadať. A v ktorých toho práve preto už príliš nezostalo.
Čo je to urbex?
Za prvého moderného urbexera sa považuje Philibert Aspairt, ktorý sa v roku 1793 stratil v parížskych katakombách, keď robil prieskum so sviečkou. Do opustených objektov liezli ľudia vždy, ale zatiaľ čo skôr si to každý skúšal na vlastnú päsť, dnes objavujú spoločne a systematicky. Pre nový fenomén sa používa názov urbex, čo je skratka slov Urban Exploration, teda niečo ako mestský prieskum. Vznikajú skupiny, spoločenstvá, ktoré dokumentujú opustená miesta a zverejňujú fotky. Medzi najznámejšie stránky patria urbex.cz, opustenamista.cz, kafelanka.cz, ohrozenestavby.wz.cz, fabriky.cz a ďalšie.