7 dobrých dôvodov, prečo necestovať sám

Rovno sa priznávam, že ja väčšinou sama necestujem. Nie je to z toho dôvodu, že by som sa sama bála či nudila (naopak som celkom samotár a v bežnom živote trávim veľa času sama), ale na cestách som tzv. zdieľací typ, píše Katka Smolová pre lidovky.cz. "Ak prežívam radosti a strasti svojich výprav s niekým blízkym, odvážam si oveľa intenzívnejšie a silnejšie zážitky. Pre mňa skrátka platí staré príslovie: Zdieľaná bolesť je polovičná bolesť a zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť." Tu sú dôvody:

1. Vieš, vedľa koho budeš sedieť hodiny v autobuse.
Som veľmi tolerantná vo všetkých smeroch. Neplatí to ale pri presunoch hromadnými prostriedkami. Nemám rada, keď mi môj osobný priestor zaplní hŕba cudzích a nie práve sympatických ľudí, čo je niekedy na cestách veľký problém. V dopravných prostriedkoch som sedela vedľa ľudí zapáchajúcich, zvracajúcich, chrápajúcich aj opitých, potom tiež vedľa počúraných detí, ľudí prevážajúcich sliepky na kolenách alebo dotieravých mladíkov. Niekedy je naozaj krásne, keď viem, že vedľa mňa pri 17 hodinovom prejazde bude sedieť kamarátka, ktorá vedľa mňa sedela už štyri roky na strednej.

2. Keď ti bude fakt zle, bude tu niekto, kto ti podá tabletku a vodu
Nerada maľujem čerta na stenu, ale všetka radosť zo sólo cestovania zmizne, keď sa prestane dariť a stretne vás nejaký zdravotný problém. Zažívacími ťažkosťami v Indii som sa vyčerpala tak, že som nedokázala vyjsť z izby. Za parťáka, ktorý mi doniesol pohár coly a vyprázdnil vedro pri posteli, som bola vďačná celému vesmíru. Keď potom o rok neskôr v Laose chytil horúčku a pár dní takmer nebol schopný chodiť a nevedelo sa, čo mu je, všetko som mu oplatila. Fakt neviem, či by som sa v takých chvíľach mohla spoľahnúť na tú sympatickú Holanďanku, ktorá býva vedľa a včera sme si skvele pokecali pri pive...

3. Ušetríš!
Úplne neodiskutovateľnou vecou je fakt, že cestovanie s niekým je spravidla najlacnejšie variantom. Všetko sa totiž delí dvoma. Ešte nikdy som napríklad v juhovýchodnej Ázii nenarazila na spoločnú nocľaháreň, ktorá by bola finančne výhodnejšia než si prenajať vlastnú izbu pred dvoch. Podeliť si náklady na taxík na letisko alebo na ten obrovský melón, ktorý sama jednoducho nezjem, tiež stojí za to. Nie vždy totiž nájdete ďalšieho cestovateľa, ktorý ide rovnakým smerom alebo má chuť na melón.

4. Vyhneš sa tým stovkám plytkých rozhovorov!
Where are you from? How long do you travel? What is your job? Tiež ste už na tieto otázky odpovedali tisíckrát? Keď som prvýkrát bola mimo Európy, hltala som každé slovo cestovateľov, ktorých som stretla. Zaujímalo ma, ako môžu tak dlho cestovať, alebo kde už boli. Po pár rokoch sa mi ale všetky tieto rozhovory zdajú nesmierne plytké, únavné a povrchné. Dnes už utekám, keď vidím, že sa schyľuje k ďalšej diskusii o tom, odkiaľ ste prišli, kam idete a aké osvietenie tu vlastne hľadáte. Tí najzaujímavejší ľudia sú totiž spravidla najskromnejší a nemusia svoje životy vykladať na počkanie ...

5. Nebudeš terčom všetkých divných
Byť samotná žena uprostred indického veľkomesta je jednoducho niekedy otravné, nech ste akokoľvek skúsená a otrkaná cestovateľka. Určite každá z nás uzná, že mať po ruke chlapa, ktorý sa aspoň tvári, že je váš partner, môže byť niekedy na nezaplatenie. Všeobecne sa ale v dvoch oveľa ľahšie odmietajú podozrivé ponuky, nehovoriac o tom, že na jedného si vždy trúfne viac podvodníkov než na dvoch.

6. Budeš mať vedľa seba niekoho naozaj blízkeho
Viem, že za toto ma veľa ľudí možno nebude mať rado, ale myslím si, že ak cestujete v rádoch mesiacov, len málokedy nájdete v priebehu cesty naozaj silné sociálne väzby. Áno, stretnete veľa veľmi zaujímavých a milých ľudí, ktorí sa k vám na chvíľu pripoja a budú s vami zdieľať zážitky, ale nie je to to isté, ako keď je vedľa vás človek, ktorého poznáte desať - pätnásť rokov.

7. Posilníš dlhodobé priateľstvá a rodinné vzťahy
A funguje to aj naopak. Niekedy nie je potrebné len hľadať nových zaujímavých ľudí, ale tiež si začať vážiť tých, ktorých už okolo seba máte, a väzby s nimi posilňovať. Otázka "sám či s parťákom" ale samozrejme stojí aj na tom, čo od cesty očakávate. Ak idete zliezať vysoké hory, objavovať hlbokú džungli alebo zdolať divokú rieku, musíte sa už väčšinou na cestu vydať s dobrým parťákom, ktorý vás podrží a pozná vás ako svoje topánky. Ak sa naopak chcete kúpať na pláži a zafilozofovať si o živote, možno bude fajn stretnúť niekoho nového. Jedna vec je ale hlavné, v poslednej dobe sa mi medzi tými stovkami "sólociesť" občas vytráca hodnota pravého priateľstva a rodinných vzťahov...