„Sliezsky dom je neveľký, vo výške 1 670 m stojaci hôtel, ktorý po zväčšení má 12 izieb, krem priestrannej jedálne. Cena izby 3 kor... Teplá a dobrá kuchyňa.... Polievka 30 hal,. hovädzina 1 kor., Pörkölt 1 kor., ... Sklenica piva 70 hal. Čaj 70 hal...“ Takto opísal Miloš Janoška vtedy ešte skôr chatu v roku 1911 v Sprievodcovi po Tatrách.Po vyše sto rokoch sa mnohé zmenilo. Z prízemnej horskej chaty sa stal dvojposchodový hotel s 36 izbami, 7 apartmánmi a jednou turistickou izbou . Zostalo tu však útulné prostredie a výborná kuchyňa.
Už samotný príchod je zážitkom. Z Tatranskej Polianky sa totiž do hotela dostanete len peši alebo vás do hotela vyvezú terénnym autom, prípadne skútrom či ratrakom v zime. A to nielen kvôli tomu, že Sliezsky dom stojí v najvyššom ochrannom pásme TANAP-u. Čo nás čaká sme hrkotajúc sa v hotelovom „gáziku“ (spolu s vrecom mrkvy a petržlenu, ktoré na druhý deň skončili v sviečkovej) vôbec netušili. Sliezsky dom totiž pred tromi rokmi prešiel nákladnou rekonštrukciou. Výsledok nás prekvapil. A treba dodať, že veľmi príjemne.
Letný pohľad na Velické pleso, na ktorého kraji horský hotel stojí.
Hory vonku aj vo vnútri
Navonok podstúpil hotel oproti verzii zo 70-tych rokov len jemný „facelift“. Drevené obloženie priečelia a jednoduchá sivá fasáda pôsobia možno trochu stroho, ale v okolitej prírode nekričia. No vo vnútri nás zaskočila prekvapivo kontrastujúca útulnosť. Zariadiť horský hotel vyššieho štandardu tak, aby si zachoval spätosť s prírodou a pritom nepôsobil gýčovo, nie je jednoduché. V Sliezskom dome (mimochodom prvá chata tu stála už v roku 1895) dosiahli v tomto ohľade vzácnu symbiózu. Kombinácia látkových tapiet v neutrálnych tónoch a svetlého dreva je dávkovaná citlivo a s vkusom. Rustikálnejší štýl reštaurácie a prízemia hotela vyvažujú triezvo zariadené izby. Jediné, čo nám v tej naše chýbalo, bolo viac „zariadení“ (napríklad skladný tzv. lenivý sluha) na vysušenie oblečenia napríklad po zimnej prechádzke alebo skialpovom výlete. Čo nás však po vyše dvojhodinovom brodení sa snehom v okolitej prírode dostalo, je na vysokohorské podmienky netradičné wellness s výhľadom na Velické pleso (mimochodom, podobne ako celý hotel najvyššie položené na Slovensku). Sú to práve detaily, čo dodávajú tomuto hotelu svojské čaro. Napríklad foto-obrazy s horskou tematikou na chodbách, pníky použité ako netradičné stoličky v izbách alebo „hviezdna obloha“ meniaca farby na strope v parnej saune.
Haute cuisine pod Gerlachom
Sympatický je aj všadeprítomný slovenský (či ak chcete národný) akcent. Či už sú to slovenské vína, ktoré hrajú prím vo vínnej karte, dokumenty Pavla Barabáša o Tatrách, ktoré sa premietajú na obrazovke pri krbe pri recepcii či ponuka pohľadníc s motívmi tradičných ľudových výšiviek.
Ďalším príjemným prekvapením je tunajšia kuchyňa. „Smiem vám ponúknuť štvorchodové degustačné menu,“ zaskočí nás otázkou kuchár po tom ako sme sa usadili v reštaurácii. No nielen domáca husacia paštéta, dubákový krém, kuracie ramienko a pečená čokoláda, ale aj teplé švédske stoly rozhodne prekonávajú predstavy o klasickej vysokohorskej strave. „O gastronomický zážitok pre našich hostí sa stará známy šéfkuchár Ľubo Herko,“ odpovie neskôr na otázku o pôvode haute cuisine pod Gerlachom manažérka hotela Karin Petríková. Vysoký štandard sa odráža vo všetkých oblastiach, kvalitným príborom a surovinami počínajúc, francúzskou kozmetikou na izbách končiac. Pritom od snobstva je tunajší hotel na míle vzdialený. Rodinnú atmosféru môžu personálu Sliezskeho domu závidieť aj malé penzióny. Potvrdzujú to aj odkazy v knihe hostí. „Skvelý personál“ a „nádherné prostredie“ sú superlatívy, ktoré figurujú takmer v každom zápise.
Najväčšia „vychytávka“? Príroda
Je to práve prostredie, ktoré je na Sliezskom dome najväčším lákadlom. Celoročný východiskový bod pre výstup na Gerlachovský štít, v lete množstvo turistických trás a v zime napríklad cieľ skialpinistov, to spomíname len niekoľko možností. „Od mája do júla je údolie v časti Kvetnica kúsok nad hotelom posiate stovkami horských kvetov,“ odporúča jedno zo svojich obľúbených miest Karin Petríková. A aj vďaka polohe uprostred tatranských štítov si toto miesto zaslúži prívlastok jedinečné.
No nielen turisti či skialpinisti ocenia tunajšie podmienky (mimochodom k dispozícii je aj deväťlôžková izba na spôsob klasickej „útulne“ či v lete samoobslužná reštaurácia s terasou). Vďaka konferenčným priestorom sa stáva Sliezsky dom čoraz častejšie aj cieľom seminárov či rôznych teambuildingov.
Hodnotenie: