05.11.2017, 00:01

Obrovský Ford Bronco na ulici neprehliadnete. Mladí Slováci na ňom prešli už pol sveta

Ford Bronco na ulici rozhodne neprehliadnete. Americké auto budí rešpekt. Postavil si ho architekt Martin Remiš spoločne s manželkou Zuzkou.

Obrovský Ford Bronco na ulici neprehliadnete. Mladí Slováci na ňom prešli už pol sveta
Zdroj: Martin Remiš

Začnime od "praveku". Prečo ste si kúpili na cestovanie americké auto s osemvalcovým motorom na benzín?

Na úplnom začiatku, niekedy dávno v "praveku", keď som bol 14-ročný puberťák,  som sa zamiloval do modelu Ford Bronco. Neviem, či to bolo ovplyvnené sledovaním amerických filmov alebo v tom čase neuveriteľnou exotikou tohto modelu u nás.

Z nástupom internetu do nášho života som si začal postupne zisťovať informácie a  sťahovať všetky dostupné fotografie a obrázky, ktoré v tom čase boli na webe a týkali sa modelu Bronco. Páčil sa mi hlavne koncept automobilu, ktorý bol veľmi jedinečný. 

Zdroj: Martin Remiš

​Veľký fullsize model, ktorý má len dvoje dverí v prednej časti a zadné sklopné vráta. A tie obsahovali neuveriteľnú (vtedy pre mňa až nepochopiteľnú) vychytávku v podobe elektricky sťahovateľného okna.

Týmto však zaujímavé a jedinečné doplnky nekončili. Najväčšou prednosťou tohto modelu bol jeho zadný hardtop, ktorý sa dá z auta zložiť a pasažieri na zadných sedadlách si tak potom môžu užívať jazdu ako v kabriolete.

Veľká škoda, že v dnešnej dobe sa už takto zábavné a premyslené automobily nevyrábajú. Samozrejme, aj v Európe by ste našli autá s podobným konceptom ale Bronco bolo proporočne raz také veľké a poskytovalo na tú dobu neskutočný komfort cestovania a vnútorný priestor. 

Bola to jednoducho láska na prvý pohľad. Neskôr, pri ceste na dovolenku do Chorvátska som jedno Bronco uvidel zaparkované v jednej maličkej rakúskej dedinke.

Naživo pôsobilo ešte oveľa mohutnejšie. Toto stretnutie vo mne ešte viac prehĺbilo túžbu takéto auto raz vlastniť. Prešlo veľa rokov a sen sa stal skutočnosťou až na konci vysokej školy.

S manželkou, vtedy ešte priateľkou Zuzkou sme si spoločne kúpili vlastné Bronco cez nemecký eBay.

Auto bolo v prekvapivo dobrom stave. Najskôr to bolo auto len na víkendovú zábavu. Nakoľko sme ale obaja milovali cestovanie autom, veľmi rýchlo sa z nášho Bronca stal cestovateľsko-expedičný stroj.

​Prvé výjazdy boli veľmi nesmelé. Obával som sa, či nás takto staré auto niekde nenechá "v štichu" a aké bude samotné cestovanie na ňom. Sami sme boli prekvapení, ako výborne to zvádalo, a tak sme sa odvažovali na stále dlhšie a dlhšie výlety.

Aby sa nám na cestách lepšie spávalo, na strechu auta sme si zadovážili strešný autostan. Takto sme prešli krajiny ako Chorvátsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Sardínia či južné Taliansko. Po týchto výletoch sme sa rozhodli pre radikálnu zmenu smeru a celkového trvania dovolenky.

Zamierili sme na východ, do krajín, kde Bronco nikdy nikto nemal šancu poznať. O to dobrodružnejšie a krajšie to celé bolo. Takto sme spoznali celú Strednú Áziu a minulý rok sa nám podarilo zdolať Mongolsko a ďalekú ruskú Sibír.
 

Kedy ste sa rozhodli pre plnohodnotnú obytnú nadstavbu? A aké požiadavky boli pre vás nemožné?

Na prvej veľkej expedícii po Strednej Ázii sme boli na cestách 5 mesiacov, prešli 25 tisíc kilometrov a zažili sme aj teploty okolo -10 stupňov.

Vtedy sme pochopili, že kratšie cestovanie so strešným stanom po južných krajinách je síce perfektné a prináša samé pozitíva, ale pri viacmesačnej ceste cez regióny, ako napríklad Pamír alebo Kirgizsko, je po čase autostan nepohodlný a prináša aj veľa negatívnych skúseností.

Zdroj: Martin Remiš

​Už pri návrate z tejto cesty, sme si povedali, že ak pôjdeme niekedy na podobne dlhú expedíciu, musíme vedieť plnohodnotne fungovať v interiéri auta. Po návrate z expedície sme ani netušili, že už o dva roky sa vydáme na ešte dlhšiu cestu.

Ale ako to už býva, doma a v práci nám už bolo dlho a začali sme vymýšlať kam znovu vyrazíme. Vymysleli sme si cestu do Mongolska a na Sibír, kde človek nezažije obvyklú letnú dovolenku, ale teploty tam zvyknú klesnúť aj výrazne nižšie. Hlavne, ak chodíte všade po sezóne, tak ako my :)

Otázka "Kam?" bola vyriešená, ostávala otázka "Ako?". Do Bronca sme za predošlých 6 rokov však už investovali veľa času a finančných prostriedkov, takže možnosť vymeniť auto za väčší VAN nebola v hre. Rozhodli sme sa teda zväčšiť samotné Bronco a spraviť z neho plnohodnotné obytné auto. Voľba padla na stavbu obytnej nadstavby, ktorá by nahradila zadný odnímateľný Hardtop.  

 Pomohla vám vaša profesia architekta?

Toto bol základný predpoklad a hnací motor do celej stavby. Vedel som, že naprojektovať domček na kolesách bude vo svojej podstate veľmi podobný proces ako tvorba nábytku, interiéru alebo domu "bez kolies".

Prekvapilo ma azda len to, koľko času som, práve návrhu tejto nadstavby, musel venovať. Zosúladiť všetky rozmery a prispôsobiť ich jednotlivým zariaďovacím prvkom a technológiám.

Voda, kúrenie, elektrika, no vlastne je to naozaj veľmi podobné. V tomto prípade, však neexistuje až tak mnoho hotových a odskúšaných riešení a veľké množstvo konštrukčných detailov som vymýšľal vo svojej hlave. Veľmi mi pomohlo rozkreslenie nadstavby a jej interiéru v počítači.

Konštrukčný model v 3D programe mi veľmi uľahčil prácu a mohol som tak aj jednoducho vysvetliť zváračovi, ako má postupovať pri vytváraní nosného skeletu.

Celú nadstavbu som mal vymyslenú a naprojektovanú v počítači v priebehu niekoľkých mesiacov. Ostávalo už len tieto moje sny zhmotniť a vdýchnuť im hliníkový život. Na samotnú realizáciu však už veľa času nezostávalo, nakoľko sme mali termín odchodu stanovený o 4 mesiace od finalizácie výkresových podkladov. 

Zdroj: Martin Remiš

Z akého materiálu ste vyrobili nadstavbu a prečo?

Najväčší problém pri stavbe takéhoto charakteru je vždy hmotnosť. Bronco samé o sebe, ako každý tradičný Američan, trpí miernou obezitou.

Vedeli sme, že kvôli realizácii tejto nadstavby budeme ešte predtým musieť z auta zhodiť zopár ťažkých konštrukčných prvkov, ako sú zadné dvere so sklom, hardtop, klietka, záhradka atď., takže základná hmotnosť auta ešte trošku klesne.

Nič sme ale nechceli podceniť, takže ako základný konštrukčný prvok celého skeletu nadstavby sa stal hliník. Celá nadstavba je preto tvorená z hliníkovýh profilov 30x30x2mm. Hustota jednotlivých polí tohto skeletu je dostatočná a tvorí už aj základ pre interiér a krycie panely skriniek v ňom.

Jediná nevýhoda hliníka je, že pri prasknutí v odľahlých oblastiach, do ktorých sme jazdili, je problematické ho zvariť. Práve preto sme sa rozhodli celú nadstavbu trošku konštrukčne predimenzovať, aby sa niečo podobné nestalo. Aj keď samozrejme to bolo na úkor celkovej hmotnosti, ktorá sa nakoniec aj s vnútorným vybavením vyšplhala na hodnotu okolo 600kg.   

 Auto i s nástavbou prešlo zaťažkávacou skúškou práve pri expedícii na Sibír. Obstálo?

Veľmi sme sa báli ako auto a nadstavba zvládne dlhodobú jazdu v teréne a nepretržité krútenie karosérie. Krútenie bolo natoľko silné, že nám po čase začali praskať rôzne úchyty, držiaky a niektoré časti karosérie.

Predsa len sa jedná o časti, ktoré majú 26 rokov a nie sú určené na takúto záťaž. Našťastie sa ale nestalo nič fatálne, čo by nám neumožňovalo pokračovať v ceste a všetko sme zvládli opraviť priamo na ceste. Ale nadstavba obstála na jednotku.

Celú trasu expedície, na ktorej sme prešli vyše 35 tisíc kilometrov, zvládla bez jediného zaváhania. Vďaka dostatočne hrubej izolácii v stenách a streche sme dokázali priestor vykúriť aj v extrémnych mrazoch okolo -26 stupňov.

Zatepľovala moja manželka, ktorá sa príliš so zimou nekamaráti, takže to musela spraviť tak, aby s tým bola sama spokojná. A tým pádom sa na zimu ani nemohla sťažovať. Mechanizmus zdvíhania strechy fungoval tiež výborne a vďaka tomuto riešeniu sme mali dostatok vnútorného priestoru aj napriek kompaktným vonkajším rozmerom.   

 Čo by ste dnes urobili inak? 

Pokiaľ ide o auto, priorita je vymeniť zadnú nápravu. Sériová náprava je nedostatočná pre takto ťažké auto, ktoré sa dlhodobo trápi v teréne. Preto uvažujeme o zmene za niečo väčšie s kotúčovými brzdami. 

To je druhá vec, ktorá je momentálne na aute mierne poddimenzovaná. Pokiaľ ide o nadstavbu plánujeme mierne zmeniť čelné plochy, ktoré sú dosť antiaerodynamické:) 

Možno to je len placebo efekt, ale veríme, že jemnou úpravou týchto častí trošku pomôžeme autu lepšie rezať vzduch. No dobre, nebudeme klamať, z veľkej časti to bude zmena dizajnerská. Človek to auto miluje, ale vždy je čo vylepšovať.

Aspoň vám potom tak rýcho nezovšednie. A my si ho ešte nejaký ten rôčik chceme nechať. Keďže nám pribudol nový člen posádky Danielko, musíme toršku pretransformovať vnútorné rozloženie interiéru. Pridávame tretie sedadlo dopredu, kde bude mať malý Danko najlepší výhľad na cestu.

Doplnili sme aj zadnú sedačku s bezpečnostným pásom a systémom Isofix. Aby sme sa všetci pomestili, okrem hlavného lôžka, ktoré má rozmer 1400x1900mm sme doplnili aj nové, s rozmerom 800x1900mm. Ak sa naša cestovateľská rodina bude rozrastať, tak môźe nastať mierny problém, zatiaľ sa ale zmestíme a veľmi si kempovanie v aute všetci traja užívame.   

 Vaše auto ocenili návštevníci festivalu "podomácky" upravovaných áut. Čo ich najviac bavilo?

Myslím, že je to mierne exotický charakter. Je to jedinečné auto, ktoré je s takouto obytnou nadstavbou jediné svojho druhu na celom svete.

Veľa ľudí prekvapilo koľko priestoru a úložných možností v aute máme. Auto má celkom kompaktné vonkajšie rozmery s dĺžkou 5200mm. Čiže väčšinu ľudí po zdvihnutí strechy celkom prekvapí veľkosť vnútorného priestoru. Veľmi veľa ľudí tiež zaujalo, že sa jedná o benzínové auto so systémom LPG.

Nám sa táto kombinácia veľmi osvedčila a s dostupnosťou plynu na cestách nebol zatiaľ výrazný problém. No a nesmiem zabudnúť naše neodolateľné žlté kanistre na benzín, ktoré sú upevnené po stranách nadstavby. Všetci sa pýtajú, či sa jedná o plavák zo seriálu Baywatch :)

Priznám sa, že práve tieto žlté plaváky boli úplne prvá vec, s ktorou som rátal, že na nadstavbe bude a všetko som vlastne kreslil postupne okolo nich :)  

 Máte malé dieťa a napriek tomu ďalej cestujete? Čo plánujete?

Narodil sa nám syn Daniel. Určite nechceme prestať jazdiť a aj napriek tomu, že má len 4 mesiace, stihol s nami už absolvovať dve cesty do českých kempov. Vlastne, keď tak nad tým premýšlam, absolvoval s nami už aj cestu z Vladivostoku domov. 

V tomto by sme chceli aj naďalej pokračovať a máme v pláne mu ukázať krásy Slovenska a v Čiech. Postupne tak o dva-tri roky by sme chceli podniknúť prvú väčšiu rodinnú dovolenku a radi by sme sa autom vrátili do Gruzínska, ktoré sme si na prvej expedícii veľmi obľúbili.

Ak aj po tom bude chcieť s nami stále jazdiť a spoznávať svet na štyroch kolesách, radi by sme precestovali Južnú a možno aj Severnú Ameriku a Kanadu. Obaja veríme tomu, že hoci vo výsledku si dieťa výlety v tak mladom veku nepamätá, dáva mu to veľmi veľa a formuje to jeho osobnosť. 

https://www.facebook.com/bronconamiestohotela/

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.