11.09.2017, 10:08

Brazílčanka Lilly: Niektorí sa boja cudzincov, iní myslia, že som "cigánka" a ignorujú ma

Lilli pochádza z Brazílie, hrá futbal a pôsobí aj ako líderka LGBTI komunity v Lenove.

Brazílčanka Lilly: Niektorí sa boja cudzincov, iní myslia, že som "cigánka" a ignorujú ma
Zdroj: Lillian Matias

Lilian Matias pochádza z Ria De Janeira a býva na Slovensku už 11 rokov. Pracuje pre IT firmu Lenovo, v pozícii podpory predaja vo Švédsku. V Portugalskom inštitúte vyučuje portugalčinu.

Má rada spev, šitie, beh, adrenalínové športy, cestovanie a učenie. Slovensko si zamilovala najmä pre jeho atmosféru. „Najviac sa mi páči ten pokoj, málo ľudí na ulici a dostupnosť k všetkému. Príroda je tiež úžasná,“ hovorí, ale jej nadšenie poklesne pri hodnotení mentality niektorých Slovákov.

Myslia si, že som "cigánka" a ignorujú ma

„Sú veľmi uzavretí a boja sa cudzincov, alebo skôr toho, čo je nové. Niektorí si dokonca myslia, že som „cigánka“. Už sa mi stalo, že som potrebovala pomoc na ulici a ľudia ma ignorovali. Aj keď už hovorím po slovensky celkom dobre“.

Zdroj: Lillian Matias

​Brazílčanka Lilli si to spája s problémom integrácie, ktorý je podľa nej na Slovensku stále aktuálny a živý. Rozumiem tomu tak, že tu máte veľký problém s integráciou. Rozdiely medzi svojím „novým domovom“ a Brazíliou vidí už v samotnej veľkosti krajín.

To je podľa nej „poriadny“ rozdiel, vzhľadom k tomu, že Rio De Janeiro má približne šesť miliónov obyvateľov, čo je zhruba počet obyvateľov na Slovensku. Druhým rozdielom je poriadok: silná stránka Slovenska.

„Keď to porovnávam s Brazíliou, tak tam je dosť chaos. Oproti tomu tu si užívam tunajší kľud, veľa miest, ktoré sú voľne prístupné a samozrejme prírodu. Rada chodím na túry a mám rada zbieranie hríbov (aj keď ich nejem, ale v lese je skvelá atmosféra). Porovnávať ale Slovensko a Brazíliu celkovo, je ťažké keďže sme také rozdielne krajiny a máme úplne iný životný štýl“.

Zdroj: Lillian Matias

​S tým súvisia aj tradície, na ktoré si niektorí cudzinci ťažko zvykajú. Lilli však tvrdí, že sú krásne a preto si ich treba udržať. „Ako skupina, držíte spolu a to hlavne vďaka tradíciám,“ no zároveň dodáva, že jeden z našich najtradičnejších zvykov jej príde úplne nepochopiteľný.

A prečo? „Oblievačka. To je jediná tradícia, ktorú asi nikdy nepochopím. Ako môžem byť vďačná za to, že ma niekto v zime obleje vodou a ešte dostane čokoládu alebo peniaze odo mňa,“ dodáva so smiechom.

Ste uzavretí, ale my sme zase extrém

Ohľadom mentality, sme podľa nej omnoho uzavretejší ako Brazílčania. „Aj keď my sme zas iný extrém lebo sme až príliš otvorení“. Domácich hodnotí ale ako veľmi milých, no iba vtedy, keď sa Slováci nebránia spoznať niekoho nového. Priznáva, že má veľmi dobrých slovenských kamarátov, ktorých si mimoriadne váži.

A čo slovenské jedlá? Bryndzové halušky predsa nesedia každému...

„Podľa mňa, sú dosť jednoduché v porovnaní s prípravou brazílskych jedál, ale veľmi mi chutia. Sú pripravované tak, aby nás najmä zasýtili, aby sme zvládli dlho pracovať. Spomedzi slovenských jedál som skúšala asi všetko. Najradšej mám bryndzové halušky a kapustnicu.

Zdroj: Lillian Matias

​Okrem jedál však obľubuje najmä oslavy, ktoré má na Slovensku spojené s tými najkrajšími zážitkami. Oceňuje tradície, ktoré si zachovávame a práve počas osláv je jasne viditeľné to, aké sú pre nás Slovákov dôležité.

Mám strašne rada, keď má pozvú na svadbu. Stále sa rozplačem keď vidím časť, ktorá sa volá 'čepčenie'.“ Naopak, za najhorší zážitok považuje skúsenosť z obdobia, keď ešte nerozprávala dobre po slovensky a snažila sa vrátiť domov vlakom. 

Nasadla však nanešťastie na nesprávny vlak a vystúpila v Dunajskej Strede. „Zabudla som si telefón v práci a už bolo dosť neskoro a žiadny vlak späť do Bratislavy už nešiel. Musela som zavolať domov, aby pre mňa prišli autom. Mala som len bankovky a potrebovala som ich rozmeniť na mince. Snažila som sa požiadať ľudí, aby mi rozmenili peniaze, ale tí má ignorovali alebo utekali, lebo asi si mysleli že ich chcem okradnúť. Našťastie tam bol jeden bezdomovec a práve on mi pomohol rozmeniť bankovku na mince a tak sa mi podarilo dovolať sa domov“.

„Keby som mohla na Slovensku niečo zmeniť, určite by to bolo to, aby ľudia nesúdili ostatných kvôli tomu, ako vyzerajú. Ale aby sa radšej snažili poznať toho človeka. Tak by určite na ňom našli niečo výnimočné alebo dokonca aj užitočné pre nich samých,“ dodáva Lilli na záver.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.