Deti komunistická minulosť prekvapuje, tvrdí František Neupauer z ÚPN

Aký je leitmotív projektu Nenápadní hrdinovia?
Prejaviť vďačnosť ľuďom, ktorí sa dokázali postaviť režimu, no verejnosť o nich nikdy nepočula. Keď sa ich príbehy dostanú na svetlo vďaka študentom, je to o to vzácnejšie. Jeden z účastníkov projektu zaznamenal príbeh svojho pradedka, ktorý zahynul v Gulagu. Jeho starí rodičia boli nesmierne dojatí a vďační, že o tom mohli rozprávať. Pre mladých to má tiež veľký význam. Keď bude táto generácia počúvať len to tom, že za komunizmu bolo dostatok bytov, ľahko podľahnú totalitným názorom, ktoré sa nanovo objavujú v každej dobe.

V rámci ÚPN pripravujete aj prednášky a besedy o zločinoch komunizmu. Ako na tieto informácie reagujú deti, ktoré ho nezažili?
Často veľmi prekvapene. Tento rok sme vďaka Nadácii Konrada Adenauera pre školy zabezpečili putovnú fotovýstavu o berlínskom múre. Žiaci boli šokovaní, že niečo také vôbec existovalo. Silno reagujú aj na filmy o politických väzňoch, občas sa stáva, že majú v očiach slzy. Dokonca aj takí, u ktorých je podľa učiteliek nemožné vzbudiť akékoľvek emócie.

Stretávate sa aj s negatívnymi reakciami?
Nedávno sa mi stalo, že zástupca riaditeľa nemenovanej školy hneď v úvode mojej prednášky vyhlásil, že komunistický režim na Slovensku nebol. Nechcel som pred žiakmi znižovať jeho autoritu, a tak som sa pustil len do miernej polemiky. Po krátkom dialógu odišiel, ani si nevypočul prednášku. Stačilo mu, že si povedal „svoju pravdu.“ Má pre mňa až symbolický význam, že takáto epizóda sa odohrala v deň výročia úmrtia Jána Langoša. Je to pre mňa akési potvrdenie toho, že pravdu treba odkrývať aj tam, kde o to nestoja.

Je tretí ročník projektu Nenápadní hrdinovia v niečom odlišný od tých minulých?
Vďaka podpore Ivety Radičovej sa jeho účastníkov podarilo ubytovať v hoteli Bôrik. Ide o priestory, kde sa v minulosti zvykli zabávať komunistické kádre. Je podľa mňa silné, že práve medzi týmito múrmi odznejú aj príbehy tých, ktorým režim ublížil. Tiež ma teší, že po vlaňajšej účasti českých a ukrajinských študentov to budúci rok opäť vyzerá na medzinárodnú spoluprácu.

Je záujem škôl o tento projekt dostatočný?
Prednášky sú stále populárnejšie, tento rok sme ich absolvovali tridsať. Nie na každej základnej či strednej škole sa nájdu študenti, ktorí prelomia bariéru a dostanú sa až k spracovaniu projektu. Kritériá sú totiž dosť náročné: Vyžaduje sa napríklad aj video a zvukový záznam. Za tri ročníky sa zapojilo 150 študentov a žiakov, celkovo spracovali 59 príbehov.