Nenápadný hrdina komunizmu: Ľudí pašoval do bezpečia

Táto zhoda nie je dôsledkom zámeru. Hraničného prevádzača Františka Granca chlapcom prihrala do cesty realita sama.
O projekte z dielne Ústavu pamäti národa (ÚPN) sa Tomáš Hrdlička, Samuel Trstenský a Matej Zverko dozvedeli počas prednášky, zameranej na obete komunizmu. Možnosť pátrať po osudoch neznámych bojovníkov proti totalite ich oslovila a ako vôbec prví v rámci Základnej školy Ivana Bukovčana v Devínskej Novej Vsi sa rozhodli to skúsiť.

Pri výbere svojho nenápadného hrdinu sa inšpirovali zoznamom ľudí, ktorý spísal ÚPN. „Oslovili sme mnohých, no nemali šťastie. Niektorí neboli ochotní, iní sa už s nami nemohli stretnúť pre svoj zdravotný stav. Až sme narazili na 77-ročného Františka Granca. Len neskôr sme zistili, že žije na rovnakom mieste ako my,“ referujú chalani z 9. B.

Hoci pán Granec dlhodobo zápasí s ťažkou chorobou, neodmietol ich a prerozprával im svoj príbeh.

Emigrantom poradil plytčinu

Prvý protištátny čin 14-ročnej siroty Františka (otec zahynul pri bombardovaní, matka o čosi neskôr) prišiel v podobe nevinnej odpovede na otázku okoloidúcej skupinky ľudí. Chceli vedieť, kde sa nachádza najplytšia časť Moravy. Keďže v blízkosti rieky vyrastal, poradil im. Písal sa rok 1948 a skupinka sa chcela nelegálne prebrodiť do slobodného Rakúska.

Onedlho nato prišiel za Františkom jeho učiteľ Vincent Drieňovský a požiadal ho, aby miesto ukázal ďalším emigrantom. O čosi neskôr František vstúpil do Bielej légie (antikomunistickej kresťanskej organizácie) a začal pomáhať pri prevádzaní, hoci to bolo čoraz nebezpečnejšie: hliadok na hraniciach pribúdalo.

Do väzenia sa dostal kvôli zrade

Po troch rokoch ho chytili – po tom, čo ho zradila priateľka jeho učiteľa. Odsúdili ho na päť rokov väzenia a celý jeho majetok prepadol štátu. (Vincenta Drieňovského poslali na 15 rokov do Jáchymova, odkiaľ ho prepustili až tri dni pred smrťou.)František vo väzení zažíval pravidelné bitky a mučenie. Chlapcom okrem iného spomínal neustále svietenie do očí a spávanie v pozore. Neskôr ho presunuli do baní na uhlie, kde fáral v 800-metrovej hĺbke. Odvolali ho pre nález na pľúcach... A pravdepodobne ten bol zárodkom zákernej choroby, ktorá ho sužuje aj dnes.

Na otázku, či by bol ochotný to spraviť znova, zareagoval bývalý prevádzač jednoznačne: „Aj trikrát. Ako som chorý a v momente.“

Žiaci: Prekvapilo nás všetko
A čo chalanov z rozprávania pána Granca najviac prekvapilo? Všetko. „Doteraz som počúval o komunizme najmä to, aká to bola dobrá doba, že boli zadarmo byty a všetci mali prácu. Bolo zvláštne mať zrazu oproti sebe človeka, ktorého v tej istej dobe týrali,“ dopĺňa Samuel. „Mňa šokovalo aj to, ako polícia len tak vtrhla do triedy medzi žiakov a jedného z nich zatkla, lebo kreslil nejaké plagátiky. To sú veci, ktoré sa dnešnému človeku zdajú úplne ,uletené’. Bolo dosť ,blbé’ žiť v tých časoch,“ úprimne komentuje Matej. Spoločne s Tomášom konštatujú, že po tejto skúsenosti sa nielen na obdobie totality, ale aj históriu ako takú pozerajú úplne inak ako predtým, keď ju poznali len cez čísla. „Zároveň sme si uvedomili, ako ľahko sa o komunizme rozpráva a aké ťažké ho bolo žiť.“