Dom si manželská dvojica architektov sama nielen navrhla, ale za pomoci širokej rodiny a priateľov počas štyroch rokov tiež sama postavila. Snímka: Stefani Fachiniová
Má 140 metrov štvorcových a na jeho stavbe sa nakoniec podieľala celá široká rodina. Ale druhýkrát by si dom už nechali postaviť firmou.
„Neustále sme zvažovali rôzne varianty, ale hovorili sme si, že keď bola generácia našich rodičov schopná postaviť si vlastné bývanie, prečo by sme to nedokázali tiež,“ spomína Melissa Brillhartová na chvíle, kedy sa rozhodovali o budúcom bývaní.
Jacob Brillhart si z detstva pamätá veľkú staviteľskú etapu rodičov, ktorá ho následne ovplyvnila aj pri voľbe povolania. „Pustili sa na vlastnú päsť do radikálnej prestavby domu, bez toho, aby mali potrebné stavebné vzdelanie,“ dopĺňa architekt s tým, že otec pracoval ako inžinier a matka bola ilustrátorka.
Podobne tomu bolo aj v rodine Melissy. Spomienky z rokov dávno minulých im tak dodali na odvahe. Vlani na jeseň stavbu dokončili, ale nasťahovali sa už v roku 2013. Všetko síce nebolo hotové, ale základné veci ako sprchový kút, toaleta a minimalistická kuchyňa fungovali bezchybne. Stačilo pridať matrac na prespávanie. Nútené provizórium dokončenie stavby urýchlilo.
V otázke, či by sa do stavby svojpomocne vrhli opäť, už majú úplne jasno: „V žiadnom prípade.“
So stavbou začali v roku 2001, kedy si aj zaobstarali vysnívaný pozemok, za ktorý zaplatili v prepočte 127-tisíc eur. Vtedy bývali v malej garsónke v Miami a snívanie aj premýšľanie o novom kvalitnom bývaní išlo v stiesnenom jednoizbovom byte ťažko.
Preto sa presťahovali do krásnej sklenenej vily z polovice minulého storočia, ktoré sú na Floride veľmi obľúbené. Vďaka pobytu v dome, ktorý sa veľmi podobal ich predstave, si ujasnili, čo presne musí ich domov spĺňať, aby ich čoskoro nezačal otravovať a netúžili po dodatočných zmenách.
Na výsledku je odkaz americkej architektúry 50. rokov zrejmý. Jednou z inšpirácií bol víkendový dom neďaleko Chicaga, ktorý navrhol architekt Ludwig Mies van der Rohe pre lekárku Edith Farnsworth.
Jednoduchý presklený priestor obklopený stromami a prírodou, v ktorom exteriér úspešne komunikuje s interiérom, sa manželia Brillhartovci pokúsili prispôsobiť svojim potrebám.
Na základnej konštrukcii stavby zvolili pevné a vysoko trvanlivé tropické drevo ipe, ktoré pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky a pre svoje vlastnosti býva prezývané aj ako zelený eben. Okrem neho použili tiež tvárnejšie drevo z tuje riasnatej, typického severoamerického ihličnanu.
Majiteľ firmy, ktorá im drevo dodávala, sa pre stavbu svojpomocne nadchol. Manželom vybral ďalšie vhodné materiály, zapožičal náradie a pomohol aj radami a dobrými kontaktmi na profesionálov.
Manželia doplnili tropické ipe o lacnejšie a rovnako vhodné čerešňové drevo. Z neho je vyrobená aj kuchynská linka. Jacobov strýko drevo po dlhé roky nakupoval na najrôznejších aukciách a materiál skladoval v stodole svojho domu v New Hampshire. Nakoniec z neho architekt s otcom vyrobili aj zárubne, interiérové dvere a okrem kuchynskej linky aj nábytok do kúpeľne. Krásnu kresbu dreva stačilo len naolejovať.
Kuchynskú a jedálenskú časť od seba oddeľuje ostrovček s drezom, ktorý nechali majitelia natrieť kontrastnou čiernou farbou. Kuchyňa je pre manželov srdcom celého domu, kde by nemali v budúcnosti prebiehať žiadne významné úpravy.
Tomu nasvedčuje aj voľba materiálov. Pracovné dosky sú z luxusného mramoru, ktorý s trendami ani užívaním nestráca na aktuálnosti a kvalite. Mramorový je aj krb v obývacej izbe, obklopený veľkoryso dimenzovanou a jednoduchou policovou knižnicou.
Vďaka dreveným lamelovým konštrukciám po obvode celého domu možno ľahko regulovať množstvo svetla a tepla, ktoré do interiéru preniká, a pohrať sa s atmosférou miesta. „Na terase vie svetlo vykúzliť nádhernú tieňohru,“ opisuje Brillhartová.
Keď manželia po štyroch rokoch spočítali celkové náklady na stavbu, vyšiel ich dom v prepočte na 326-tisíc eur korún. Jacob Brillhart toto úsilie uzatvára s tým, že do podobného projektu vlastnej stavby by dnes už naozaj nešli. Náročnosť stavby spojenej s každodenným bežným zamestnaním pre nich bolo fyzicky veľmi vyčerpávajúce.