Slovensko je primitívna krajina, nesleduje dianie doma, tvrdí vydavateľ K.K.Bagala

Vydávate slovenskú tvorbu v krajine, kde nie je veľmi populárna. Ako ste sa dokázali udržať na trhu dve desaťročia?
Vyžaduje to istým spôsobom sebazaprenie a trpezlivosť. V súčasnosti je v móde slovenskou literatúrou opovrhovať a knižný trh sa abnormálne komercionalizuje, ale nebolo tomu vždy tak. Pôvodná literárna tvorba zažila aj zlatú éru. V šesťdesiatych rokoch aj na prelome tisícročí - a to som zažil už aj ja - vydával som vtedy dvadsať až tridsať titulov ročne a robil sto kultúrnych podujatí za rok. Úpadok som začal pozorovať po roku 2006, keď nástupili na trón ficovci a všeobecná apatia sa u ľudí začala prejavovať čoraz menším záujmom o kultúru. A čo je horšie, sponzori akoby razom vymizli. 

Aj napriek tomu vzniklo v tom období ocenenie Anasoft litera. Má pre vás táto cena význam?
V doterajších šiestich ročníkoch som mal nominovaných 16 kníh, tri z nich vyhrali. Zrejme by mojich kníh bolo vo finále aj viac, keby som nemal vo vydávaní dvojročnú prestávku. Cena Anasoft litera má pre vydavateľov obrovskú cenu, lebo edičnú činnosť hodnotia odborníci z kvalitatívneho hľadiska. Vyhlasovatelia Anasoft litery knihy a autorov propagujú v médiách, robia besedy a festivaly - a to sa v konečnom dôsledku prejavuje aj z obchodného hľadiska. Predajnosť kníh, ktoré sa dostali do nominácie alebo získali cenu, stúpa oproti iným knihám o sto až tristo percent. 

Spomínate prestávku. Prečo ste sa chvíľu knihám nevenovali?
V roku 2007 a vlani som trávil väčšinu času v nemocniciach a na PN, preto som vydal len po jednej knihe. Teší ma, že obe sa dostali do finále Anasoft litery a jedna z nich - román Moniky Kompaníkovej - dokonca cenu vyhral. 

Čo vás priviedlo opäť k vydávaniu? Chýbalo vám to?
Viete, mne nikto neprikázal, čo mám robiť. Ako 27-ročný som sa rozhodol, že založím vydavateľstvo a začal som sa tomu venovať pomerne tvrdohlavo, pretože v tom čase, v roku 1991, takmer všetky vydavateľstvá obrátili svoju pozornosť na zahraničné bestsellery, ktoré počas socializmu nemohli byť u nás vydávané. Pocítil som potrebu pomôcť slovenským spisovateľom, predovšetkým mladým a odvtedy sa venujem výhradne domácej tvorbe. Začínal som pomerne opatrne, prvý rok som vydal len jednu knihu, druhý dve a tak ďalej. Ale v podstate už po piatich rokoch som sa stabilizoval a začal vydávať viac ako dvadsať knižiek ročne. Najväčší rozmach bol v rokoch 2000 až 2006 - na tie časy sa nedá zabudnúť. Teraz, hoci som už na invalidnom dôchodku, sa nemienim vzdať svojho rozhodnutia spred dvadsiatich rokov. Myslím si, že keď už človek zistí, na čo má talent, nemal by po zbytok života robiť nič iné.

Raz ste povedali, že máte métu vydať 999 kníh. Koľko z toho ste už splnili?
Tretinu. A verím, že sľub dodržím. 

Vydávate aj debutujúcich autorov. Nie je to risk?
Risk by bol, keby som debutantov nevyhľadával ja, ale spoliehal sa, že môj edičný plán zostaví niekto iný. 

Podľa čoho si vyberáte, koho vydáte? Podľa čitateľov alebo podľa seba?
Pri všetkých knižkách, ktoré som doteraz vydal, som sa riadil vyslovene len vlastným vkusom a estetickými kritériami. Nikdy som nepotreboval nikoho, s kým by som sa radil. Na druhej strane, nikdy som na svoje knihy nepozeral z komerčného hľadiska. Ja pracujem s rukopismi - nie som kupec, som vydavateľ.

Aké percento z rukopisov, ktoré dostanete, aj vydáte?
Približne päť percent. 

Nerozmýšľate o tom, že by ste predsa len vydali nejakého komerčne úspešného autora?
Myslím si, že všetci moji autori majú dostatok čitateľov, lebo nemávam na moje tituly negatívne ohlasy. Keď však kníhkupci nevystavujú vo výkladoch oceňované knihy, tak to je už ich problém, že nemajú stavovskú česť. 

To nie sú slová biznismena...
Ja si ako vydavateľ svoju úlohu plním tým, že dve desaťročia vydávam len hodnotné knižky. Nehľadím nikdy na to, čo je momentálne v móde, či upírske, či ženské romány a nikdy nevyhľadávam autorov na základe takýchto kritérií. Ja vydávam múzickú literatúru a tá má úplne iné ako komerčné kritériá. Mňa populárna literatúra nezaujíma.

Väčšinu Slovákov áno. Sme dobrými kupcami našej literatúry?
Myslím si, že Slovensko je z tohto hľadiska primitívna krajina, nesleduje dianie doma. Je ľahostajné a nezáleží mu na kultivovaní. Neviem, či sa to zmení, pretože celá civilizácia napriek technickému pokroku hlúpne a orientuje sa len už na konzumný spôsob života. Slováci nie sú v tomto žiadnou výnimkou.

Čo by sa dalo urobiť, aby to ľudia začali kupovať a vnímať, že tu sú slovenskí a kvalitní autori?
Zmeniť systém výučby literatúry na školách. Zrušiť memorovanie mien autorov a dať študentom čítať knihy, aby si dokázali utvárať vlastný názor a aby polemizovali. Až potom, keď budú zárobkovo činní, sa dostaví to, že už budú schopní sledovať a vnímať literatúru, získajú k nej vzťah a začnú kupovať aj iné, ako reklamou podsúvané knihy. Viem, že sa to dá. Mne stačí v kníhkupectve prečítať odstavec, stranu z akejkoľvek knihy a viem, či je to literárne hodnotné dielo alebo škvára.

Kto vás v poslednom čase zaujal zo slovenských autorov?
Myslím si, že na Slovensku je nedoceneným autorom Balla, ktorý síce už vydal osem knižiek, ale je doma takmer neznámy, hoci ho v zahraničí vynášajú do neba ako autora európskeho významu. Myslím si, že toto je jedna z najhorších vecí, ktorá sa môže stať, že tu máme autora, ktorý je naozaj kvalitný, akurát si ho nevšímajú médiá ani kníhkupci.